Pred známymi dokázal donekonečna vzdychať, aké majú krásne auto, aj umývačku riadu, aj fabričku akú si zaobstarali. Potom sa vždy neudržateľne rozplakal a vykrikoval: - Aj ja chcem.- Tak si zožeň, - odbíjali ho známi. A čo by Ferinko neurobil, aby žil v blahobyte, či ľudovo povedané ako prasa v žite. Problém bol v tom, kde sa rýchlo a bezpečne dohrabať majetku.Ferinko sa dal na obchodovanie. Nakupoval za štyri, predával za tri. Mal najväčšiu klientelu v meste. Mal priateľov, obdivovateľov, priaznivcov, ale nemal zisk.Potom si založil drogový gang. Na drogy nemal peniaze, nuž do sáčkov sypal kryštálový cukor. Už nebuduje drogovú cestu. Odvtedy, ako ho zmlátili narkomani, konkurencia, ba dostal aj od policajtov, že ich zviedol na falošnú stopu, dal si s drogami pokoj.No Ferino sa nevzdával. Dal sa na únosy a vydieranie. Raz jednému podnikateľovi uniesol svokru. Nechal túto činnosť, keď od poškodeného dostal ďakovný list s prosbou, aby svokru nešetril a utratil. Fero znenávidel celý svet, že mu odopiera právo na bohatstvo. Raz zazrel dav veselých ľudí. Chcel si na nich vyventilovať zlosť a tak vyskočil na tribúnu. Začal nadávať doprava, aj naľavo, do stredu, za seba, a v tom ošiali aj na seba.Ľuďom sa to páčilo. Naskutku ho navrhli za poslanca. Fero konečne našiel miesto pre svoje schopnosti. Nemusel nič robiť a za odmenu dostával hromadu peňazí. Aj nové auto si kúpil, dom postavil, aj zo dve, tri fabričky má, aj ako prasa je, aj... nezáviďme mu, je to jeho živobytie.
Živobytie (fejtón)
Môj dobrý kamarát Fero je sympatický chlapík. A k tomu neschopný, ale na druhej strane snaživý. A má široké srdce. Ak by ste sa ho spýtali, koho a čo má rád, vychŕlil by na vás: svoju vlasť, priateľov, rodičov, sliepky, medvede... Ak by ste naňho veľmi naliehali, okúňavo by sa priznal, že aj seba a peniaze.