Politické rozdiely medzi pravicou a ľavicou: malé z historického hľadiska
Začnem politickým rozdelením. Rozdelenie na pravicu a ľavicu sa stalo slovenským moderným svätým písmom. Pritom samotné politické rozdiely medzi pravicou a ľavicou sú z historického hľadiska malé. Už nejde o to, či sa Slovensko dostane do EÚ alebo nedostane, ale o to, či DPH bude 19 alebo 22 % , či tu bude jedna sociálna poisťovňa alebo tri a či v niektorých trestných prípadoch nejakých ľudí potrestajú alebo nepotrestajú. Budúci historik to nezaznamená ani ako poznámku pod čiarou. Zotrvávanie na delení na pravicu a ľavicu však väčšinou spôsobuje, že ani jedna strana nie je schopná vytvoriť pevnú vládu. Pravica je príliš rozdrobená a k vytvoreniu vlády spravidla potrebuje prizvať aj novopečenú stranu. Tá podstatu politiky chápe ako vydieranie vlády, ktorej je členom.
Pri ochrane štátnych záujmov sa musia politické strany spojiť
Ľavica v ostatných voľbách zvíťazila mimoriadne vysoko, no to mohlo byť naozaj výnimočné. Inak dosahuje výsledky blízko väčšiny a pre vytvorenie vlády musí zvyčajne zobrať do koalície niektorú malú stranu, ktorá ju destabilizuje. Ani pravá ani ľavá vláda potom nie je schopná prijímať pevné rozhodnutia. Riešenie je v podstate jednoduché. Treba stanoviť niekoľko základných štátnych záujmov, ktoré stoja nad záujmami strán a možno ich označiť ako spoločné. Patrí medzi ne viac-menej vyrovnané hospodárenie štátu, dodržiavanie základných pravidiel EÚ, potieranie korupcie, ochrana hraníc štátu, medzinárodná bezpečnosť štátu. Pri ochrane týchto záujmov politické strany majú byť schopné spojiť sa, príp. až tak, že pôjdu do spoločnej vlády. Tomuto cieľu treba prispôsobiť aj rétoriku strán. Vylúčiť z nej paušálne a automatické obviňovanie a vážne sa zaoberať aj argumentáciou druhej strany. To neznamená vylúčiť polemiku medzi vládou a opozíciou. Tá je predsa podstatou demokracie. Odhaľovanie korupcie sa nepochybne nezaobíde bez ostrejších slov, ale uznávanie spoločných záujmov by malo prevažovať.
Hľadajme možnosti, ako pomáhať chudobným
Spájanie Slovenska zahrnuje aj akceptovanie sociálnych rozdielov. Podľa medzinárodných porovnaní sociálne rozdiely na Slovensku sú menšie ako v niektorých iných krajinách. Ale nezabúdajme, že máme za sebou 40 rokov komunizmu, kedy sociálne rozdiely boli ďaleko menšie a politické rozdiely sa zakrývali. Stále ešte žijeme v podmienkach finančnej krízy, kedy sa prijímajú aj mimoriadne opatrenia. Registrujeme, že vo viacerých západných štátoch prijímajú alebo diskutujú napr. o dani pre bohatých. Ak niektorí pred ňou utekajú, napr. Gérard Depardieu do Ruska, je to vďačná téma populárnych časopisov, no nič to nemení na podstate veci. Mali by sme hľadať možnosti ako pomáhať chudobným. Financie štátu by nezaťažilo, keby deti dostali možnosť poukazovať 2 % z dane nielen na rôzne humanitárne projekty, ale aj na penziu svojich rodičov a starých rodičov. Z exekúcií by mali byť vyňaté byty a rodinné domy, v ktorých dlžník býva určitú dobu. Našli by sa aj ďalšie opatrenia.
Potenciál Slovenska treba spojiť
Slovensko je rozdelené aj v národnej rétorike. Pochybujem, že by sa našiel štát, kde by sa s takou urputnosťou viedla diskusia o tom, či je pomenovanie Starí Slováci správne alebo nesprávne. Či by sa viedla diskusia o soche Svätopluka nie z hľadiska jej umeleckých kvalít, ale o tom, či bol kráľom alebo nebol. Front medzi národným radikalizmom a multikulturalizmom sa asi najťažšie zotrie. Vlastne ani nejde o to, aby sa úplne zotrel. Ide o to, aby sa obe strany aspoň navzájom poznali. Keď som v zahraničí, obyčajne si nájdem čas na listovanie kníh vo väčších kníhkupectvách. Vo všetkých veľkých krajinách tam možno nájsť knihy z krajných polôh ideových zápasov. U nás len po určitú hranicu politickej korektnosti. Slovensko je celkom úspešnou krajinou v rámci EÚ, ale svoje úspechy dosahuje akoby iba polovicou svojho potenciálu. Potenciál Slovenska treba spojiť.
