Keď sme sa pred tromi rokmi v bezpečí domova svorne oberaliod pavučín, ozval sa náš všetečný potomok: „Tato, prečo nemáme doma taképavučiny?“ Pustil som sa do vysvetľovania: „ Vieš, to sú iné pavúčiky, ako máme doma. To sú pavúčíaeronauti, čiže letci. Takýto pavúk vylezie na nejaké vyvýšené miesto, kvoknesi, vystrčí zadoček v smere vetra a zo snovacích bradaviek vytlačí dávkupavučinovej tekutiny, podobne ako my zubnú pastu z tuby. Tekutina sa na vzduchupremení na vlákno, vietor strhne pavučinu s pavúčikom na konci a už letia. Takje to .“
Foto: Antje Schultes
Priznávam, bol som presvedčený, že synovi podávam presnéinformácie. Omyl! Ešte v ten večer som sa dočítal, že pavúk nemá v okolísnovacích bradaviek žiadne svaly, ktorými by mohol tekutinu aktívne vytláčať. Vskutočnosti je to totiž tak, že nádejný aeronaut najprv zakotví vlákno kpodkladu a potom ho začne naťahovať: maximálne dvíha zadoček do výšky,hlavohruďou sa pri tom otočí smerom k vytúženému cieľu, až ho zdrapí prúdvzduchu a pavúk odletí. Niektorí výmyselníci sa vraj ešte predtým kníšu zostrany na stranu a hore-dolu, kým nepretrhnú zakotvené vlákno.
Letecké exhibície pavúkov môžu na prvý a možno aj na druhýpohľad vyzerať ako nejaká adrenalínová kratochvíľa, ale v skutočnosti slúžia narýchlejšie osídľovanie málo obývaných alebo neobývaných priestorov. Podobnýmspôsobom sa šíria semená niektorých rastlín, napríklad známe púpavy. Máloktovie, že pavúčí aeronauti lietajú aj na jar, vtedy však ide najmä o mláďatáväčších až veľkých druhov pavúkov.
Kam aeronauti smerujú? Cieľom letu môžu byť nerekultivovanéhaldy priemyselnej hlušiny, veľké plochy po požiaroch, čerstvo poorané poliaalebo novovzniknuté ostrovy. Známe sú napríklad invázie aeronautických pavúkovna ostrovy, ktoré koncom 19. storočia zničil výbuch vulkánu (ostrov Krakatau vIndonézii). Ak pavúka uchytia teplé stúpajúce vzdušné prúdy, môžu ho zaniesťskutočne ďaleko. Darwin počas jednej svojej cesty zažil, ako tristo kilometrovod pevniny jeho loď Beagle pokryli tisícky drobných pavúčikov, ktoré po krátkomodpočinku odleteli nevedno kam. Hoci to zatiaľ nikto z kompetentných nedokázal,predpokladá sa, že aeronauti, zachytení pasátmi, sa dokážu premiestniť zjedného kontinentu na druhý.
Nie všetky presuny sú však takéto dramatické. Pavúk môžepristáť len niekoľko metrov od miesta, z ktorého vzlietol. Ak ho zaujme nejakéchutné sústo či príjemne vyhriaty kamienok, usadí sa. V našich končinách sapreletmi preslávili najmä pláchtárky, križiaky, listovníčky, čeľustnatky, pradiarky,strehúne a niektoré skákavky. Ako som spomínal, možno ich pozorovať počasjesenných dní. Možno to tento rok už nestihnete, ale pripravte sa na apríl.Počas slnečných popoludní, ktoré prichádzajú po chladných ránach, sa pavúčiaomladina začne spúšťať z vrcholkov ihličnanov a bude nás opäť obšťastňovaťvýlučkami svojich snovacích bradaviek.
Ak viete o nejakých nových výskumoch, ktorépredchádzajúci text stavajú na hlavu, napíšte.
Foto: sarracenia.com
