Vláda pripravuje zvyšovanie daní kvôli neadresným a neefektívnym dávkam a je pritom všetkom nutné zmieniť, že súčasné aj plánované zvyšovanie daní je asi tým najhorším spôsobom, ako pristupovať ku kríze vo verejných financiách. Výdavky štátu poznačené populistickými politikami a planými sľubmi dosahujú úroveň, ktorá presahuje ekonomické možnosti našej krajiny. Ak chceme znižovať deficit, malo by sa tak diať predovšetkým na strane výdavkov.
Asi nemusím dvakrát spomínať všetko to, čo prispelo k nárastu výdavkov. Katastrofálny stav štátu sa pri tom všetkom snažíme ešte zhoršiť zvyšovaním platov príslušníkov policajného zboru a úradníkov, čo vyvára opäť ďalší klinec do rakvy rozpočtového prepadu.
A ak je reč o príspevkoch na deti, 13tom dôchodku či iných perlách, tak asi tiež nemusím pripomínať, že zabezpečovanie solidarity s osobami s nízkymi príjmami by pritom malo byť v ideálnom prípade maximálne adresné a každá takáto dávka by mala mať jasne vymedzenú cieľovú skupinu. Plošné poskytovanie dávok je a aj vždy bude iba bezcieľnym plytvaním, ktoré docieli akurát tak to, že stlmí rast ekonomiky v budúcnosti – a teda do budúcna bude tlmiť rast ekonomiky a s tým aj príjmy obyvateľstva.
Tvrdé dáta o neadresných dávkach
V rozličných diskusiách o starobných dôchodkoch sa takmer vždy pracuje s tvrdením, že dôchodcovia poberajú nízke dávky, z ktorých môžu vyžiť iba veľmi ťažko. Niečo také je však do veľkej miery skresľujúci pohľad. INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz si od Sociálnej poisťovne ešte tento rok vyžiadal informácie o počte a výške vyplácaných dôchodkov (v štatistike pritom uvádza celkový dôchodkový príjem, čo znamená, že započítava aj vdovský/vdovecký dôchodok, ak sú tieto dôchodky vyplácané v súbehu so starobným dôchodkom).
Z týchto informácií štatistiky INESSu teda vyplýva, že k 31.1.2024:
107 712 starobných dôchodcov poberalo dôchodkové dávky vyššie ako 1000 eur mesačne
Ďalších 377 366 starobných dôchodcov v pásme 685-999 eur poberá dávku vyššiu ako bol priemerný dôchodok 671 eur v januári 2024
Viac ako čistú minimálnu mzdu pracujúceho človeka vo výške 616 eur poberalo mesačne 645 517 starobných dôchodcov, t.j. 58% všetkých dôchodcov
Nižší ako minimálny dôchodok poberá zhruba 48 000 ľudí, čo predstavuje 4% dôchodcov
Aj keď môžu byť tieto dáta pre nejedného z nás pomerne prekvapivé, za najkľúčovejší bod môžeme považovať tretí. Prečo? Pretože napríklad bezdetný jednotlivec pracujúci za minimálnu mzdu nemá nárok na žiadnu dávku sociálneho systému. Štátny sociálny systém jednoducho považuje tento príjem za dostačujúci na živobytie.
V rámci objektivity je však nutné zmieniť, že na rozdiel od starobných dôchodcov, človek s minimálnou mzdou obyčajne nevlastní nehnuteľnosť a jeho náklady a úroveň spotreby sú v porovnaní so starobným dôchodcom o poznanie vyššie.
O to väčší rozdiel môžeme nájsť ak porovnáme dôchodcu s priemerným dôchodkom a jednotlivca poberajúceho dávku v hmotnej núdzi. Dávka so všetkými príplatkami v prípade jednotlivca predstavuje mesačne sumu 267 eur (táto suma sa vypočíta práve ako súčet základnej dávky v hmotnej núdzi pre jednotlivca, príspevku na bývanie a aktivačného príspevku). Na rozdiel od dôchodcov jej poberateľ predpokladaných 606 eur v podobe 13. dôchodku nedostane.
Napriek týmto faktom však parlament v apríli tohto roku schváli plošný 13. dôchodok v plnej výške, pričom viac ako polovica príjemcov dôchodku túto dávku dostane bez toho, aby ich príjmová situácia bola považovaná za ťaživú. Ide tak nepochybne o neadresnú, plošnú a neefektívnu podporu, ktorá je skrátka “odtrhnutá od príjmovej reality domácností na Slovensku”, ako to výstižne pomenoval aj inštitút Iness.sk. A čo je ešte viac pritiahnuté za vlasy – na túto dávku budú teda prispievať aj ľudia pracujúci za minimálnu mzdu.
Čo teda s 13tymi dôchodkami? Osobne si dovolím trináste dôchodky považovať za bezbrehé plytvanie, ktoré si ako krajina s obrovským rozpočtovým deficitom určite nemôžeme dovoliť. Práve naopak – štát by sa mal v kľude nadýchnuť a vydýchnuť a s veľkou sebareflexiou výdavky čo najviac poškrkať a hľadať úspory všade tam, kde je to len možné. A aj keď nerád straším scenármi s gréckou cestou, tak je očividné, že vláda sa uberá presne opačným smerom, než akým by sa v tejto krízovej situácii uberať mala. Výdavky si frčia v plnom prúde a vláda sa to snaží kompenzovať novýmu daňami, ktoré budú ešte viac brzdiť ekonomickú aktivitu a budúci rast miezd a príjmov obyvateľstva.
Pár užitočných faktov na záver
A ako konkrétne sa dotkne trinásty dôchodok bežných pracujúcich ľudí? Môžeme si tu zhrnúť pár užitočných faktov:
Ak by 13. dôchodok nedostali dôchodcovia s dôchodkom nad 1000 eur, úspora dosiahne 65 miliónov eur. Pre porovnanie, daň zo sladených nápojov (ktorá má zázračne redukovať obezitu Slovákov) má v roku 2025 do rozpočtu priniesť necelých 80 miliónov eur
Ak by dávku nedostali dôchodcovia s dôchodkom vyšším ako je čistá minimálna mzda, úspora štátneho rozpočtu dosiahne presne 398 miliónov eur. Táto suma predstavuje štvornásobok dodatočných príjmov z predpokladaného zvyšovania dane z príjmov fyzických osôb.
