V neposlednom rade túto skutočnosť zdôraznila aj novinka z kruhov predvolebnej produkcie Progresívneho Slovenska. Konkrétne teda ide o povinnosť vlastníkov nehnuteľností ponúknuť nehnuteľnosť pri odpredaji najskôr pre samosprávu a až potom pre komerčný trh.
Presný citát z webu Progresívneho Slovenska znie nasledovne:
"Zvýšime počet bytov v nájomnom bývaní miest a obcí vďaka zavedeniu povinnosti pre vlastníkov nehnuteľností pri odpredaji ponúknuť najprv túto nehnuteľnosť pre samosprávu a až potom pre komerčný trh. Povinnosť sa bude vzťahovať len na nehnuteľnosti, ktoré tvoria 6 a viac bytov a ponuka sa bude riadiť trhovými cenami vďaka čomu súkromný majiteľ nepríde o zisk."
Kto už niečo o ekonómii vie, tomu je jasné, že návrh Progresívneho Slovenska vyvoláva niekoľko dôležitých otázok, keďže stojí na nesprávnych predpokladoch. V tomto článku sa pokúsime oprášiť si klasickú ekonómiu práve na tomto volebnom pokuse Pska, pričom si vysvetlíme, aké konkrétne absurdné dôsledky môže tento návrh mať. Poďme teda na to.
Ekonómia progresívcom nevonia
V prvom rade, akonáhle sa politik niečo snaží regulovať, mala by nám automaticky v hlavách zasvietiť červená kontrolka a mali by sme sa samých seba spýtať na to, čo pri danej regulácii je a čo nie je vidieť.
Návrh PSka nepochybne predstavuje snahu o reguláciu trhu s bytmi a nehnuteľnosťami, pričom môžeme s istotou povedať, že ľudia v Psku nevidia nasledovné:
Nedostatočná transparentnosť a nejasnosť trhovej ceny
Ak sa má jednať o "trhové" ceny, opatrenie je úplne zbytočné. Nič nebráni obciam nakupovať a stavať za trhové ceny už dnes.
Trhová cena totiž vzniká až uskutočnením transakcie. Ak predávam bytový dom v Trstenej, tak naozaj neviem, aká je trhová cena až do momentu, kým ho nepredám. Ak bude mať štát právo prvej moci, on de facto určí, čo je trhová cena.
Argument, že cena by mala byť trhová, je teda viac ako problematický. Návrh Progresívneho Slovenska dáva samosprávam právo prvotného odkúpenia, čím fakticky určuje trhovú cenu. To môže viesť k nepresnostiam a výraznej neistote pre vlastníkov nehnuteľností, ktorí nebudú vedieť, akú cenu za svoj majetok vlastne dostanú.
Mimo iné, takáto povinnosť samozrejme ponesie nemalé transakčné náklady a vytvorí dodatočnú neistotu na trhu. Otvorí sa obrovský priestor pre korupciu.
Transakčné náklady a možnosť korupcie
Implementácia takejto povinnosti bude spojená s vysokými transakčnými nákladmi a zvýšenou byrokraciou. Každá transakcia bude vyžadovať dohodu s úradníkmi a samosprávami, čo nie je pre trh nič dobré. Znamená to buď zvýšenú byrokraciu, alebo to taktiež môže viesť k tomu, že mnoho majiteľov nehnuteľností sa bude snažiť minimalizovať svoje náklady, čo by následne mohlo viesť k neetickým praktikám.
Nevyhnutný rast cien a škodlivý vplyv na investície
Samozrejme, vďaka návrhu budú mať noví investori len obmedzenú možnosť ponúknuť svoje nehnuteľnosti na trhu, čo môže viesť k rastu cien. Menej ponuky a viac dopytu na trhu by mohlo spôsobiť, že bývanie sa stane ešte drahším pre bežných občanov.
Táto povinnosť môže ďalej odstrašiť potenciálnych investorov do nehnuteľností, pretože majitelia budú mať obavy o budúce ceny a stabilitu trhu.
Z 6 bytových jednotiek sa razom stanú 2, z "trhovej" ceny sa zrazu stane "férová" cena, či "znalecká" cena. Ďalšia facka neistoty pre tých, ktorí chcú investovať a nespoliehať sa na štátny dôchodok.
Predstavte si, že na trhu pribudne silný kupec s dobrým rozpočtom, čo pri nezmenenej ponuke prinesie rast cien. Bez radikálnych antibyrokratických opatrení by ponuka rástla len veľmi pomaly, ak vôbec, takže pre bežného človeka by bývanie zdraželo.
Ktorý developer by chcel miesto toho, aby naraz predal bytovku aj s pekným ziskom naťahovať sa s každým kupcom jednotlivo, zvyšovať si náklady a riskovať pokles cien v čase? Oveľa jednoduchšie je dohodnúť sa s úradníkom na "trhovej cene" (najvyššia cena v minulosti + prirážka za novostavbu) a obidve strany budú spokojné. Developer bude mať zisk, úradník bakšiš a účet platí daňový poplatník.
Narušenie slobody vlastníka
Samozrejme, nesmieme opomenúť ani základné princípy, o ktoré sa opiera rakúska ekonómia, ktorými sú predovšetkým sloboda a vlastnícke práva. Povinnosť ponúknuť nehnuteľnosť samospráve predstavuje nepochybné narušenie slobody vlastníka. Majitelia nehnuteľností by mali mať právo slobodne disponovať svojím majetkom, vrátane možnosti ho predať komukoľvek za trhovú cenu.
A tam, kde nie je individuálna sloboda a konkurencieschopnosť, prichádzajú na rad monopoly a korupcia. Ako povedal Milton Friedman: “Môžem minúť svoje peniaze na seba, svoje peniaze na niekoho iného, cudzie peniaze na seba a cudzie peniaze na niekoho iného…”
V tomto prípade bude úradník míňať cudzie peniaze na niekoho iného a určite z tej ponuky vyberie tú “najlepšiu” možnosť, tak ako to býva na Slovensku zvykom. A mimo iné, to nás privádza k bonusu na záver, ktorý nesvedčí o ničom inom, ako o možnom zneužití tohto systému.
Ferko z dediny a samospráva
Facebookový portál Menej Štátu zverejnil v súvislosti s týmto konkrétnym návrhom Progresívneho Slovenska jeden status, ktorý si pre potreby tohto článku dovolím parafrázovať.
Predstavme si, že chcem predať byt, ponúknem ho za 100 tisíc € samospráve a následne za mnou príde kamarát Ferko z dediny, ktorý povie, že on by ho zobral pokojne aj za 101 tisíc €. Čo teraz?
PSko sľubuje, že samospráva ho kúpi za trhovú cenu a zároveň ho musím predať samospráve.
Rysuje sa nám tu super biznis. Poviem kamarátovi Ferkovi, aby navyšoval svoju ponuku až dovtedy, kým spolu nenájdeme finančné dno danej samosprávy. Keď narazíme na dno, potrasiem si so samosprávou a obchod zrealizujeme.
Super deal! Kto by to bol povedal, že môj kamarát Ferko dokáže tak jednoducho hacknúť volebný program PSka :)
Záver
Tento článok nemá slúžiť ako nejaký útok na politickú stranu a jej program. Na Slovensku je veľmi veľa absurdných strán s absurdnými programami a všetky z nich nemôžeme v jednom blogu obsiahnuť. Chcel som ním však na jednom konkrétnom príklade vysvetliť, že aj strany, ktoré napr. nevyužívajú populistické a nenávistné praktiky, môžu mať vo svojich “kúl návrhoch” jasné ekonomické diery.
Bolo by odo mňa veľmi populistické a nedôstojné tvrdiť napr. to, že daný návrh je zjavná snaha progresívcov dotiahnuť politickú korupciu na vyšší level – vynútiť, aby bolo nevyhnutné byť s progresívcami kamarát, ak človek chce vyvíjať akúkoľvek ekonomickú aktivitu s cieľom dosahovania zisku (aj v ultraprogresívnych mestách USA, ako je napr. NYC, nemajú niektorí developeri problém postaviť čokoľvek kdekoľvek – len teda musia mať známosti na radnici). Pevne verím, že za rozhodnutím PSka stojí iba čistá ekonomická neznalosť.
Žiaľ, aj keď sú možno úmysly dobré, je to práve chcenie budovať štát, ktorý bude všetko riadiť a zasahovať do života ľudí a do trhových pravidiel, ktoré likviduje konkurencieschopnosť a pomáha korupcii.
Do politiky skrátka “kúl návrhy” a náhodné hipsterské výstrelky nepatria; minimálne nie do tej trvalo udržateľnej. Ak chceme na Slovensku trvalo udržateľný hospodársky rast, ekonómia a zdravý rozum by mali byť na prvom mieste.
