Nebudeme klamať ak povieme, že Venezuela je pre slovenskú ekonomiku prakticky bezvýznamná a nijak extrémne sa do nej nehrnú ani slovenskí turisti. Pri tom všetkom môžeme zo všelijakých venezuelských káuz nadobudnúť dojem, že by sme na Venezuelu mali pri našich vlastných problémoch nazerať iba ako na nejaký zaujímavý fenomén, ktorý je však Slovensku po všetkých stránkach veľmi vzdialený.
Prečo som sa potom rozhodol napísať tento článok? Jednoducho; pretože si nemyslím, že je tomu celkom tak. Za zlú situáciu Venezuely môže množstvo faktorov, no mnohé z nich sú prítomné aj u nás a nepochybne ohrozujú blahobyt a hospodársky rast aj v našej krajine.
V minulej časti z našej dvojdielnej série sme sa pozreli na to, čo presne za túto situáciu vo Venezuele môže. V druhom dieli si však povieme niečo viac o tom, ako Venezuelčania využívajú Bitcoin ako ochranu pred svojím vlastným schudobnením.
Trochu o Bitcoine
Už vieme, že situácia vo Venezuele je naozaj zlá. Ekonomika takýmto spôsobom neskolabuje len tak. Vo veľkej miere jej pomohli reformy politikov, ktorí vo Venezuele zaviedli asi všetko, čoho by sa mali politici strániť. Na ekonomické problémy zareagovali bojom proti podnikateľom, cenovými reguláciami a tlačením peňazí.
Samozrejme, ak krajina tvrdo zakročí proti podnikateľom a proti hospodárskemu rastu, výsledkom je nedostatok všetkého – od toaletného papiera, cez potraviny až po elektroniku. Čo s tým však má Bitcoin?
Nuž, dokonca aj v tak šialenej situácii, ako je tá venezuelská, dokážu byť ľudia vynaliezaví. Tým šikovným sa vo Venezuele podarilo obrátiť socializmus sám proti sebe. Z cenovej regulácie spravili svoju výhodu. Štát totižto reguluje aj ceny elektrickej energie. Tá je vo Venezuele prakticky voľným statkom. Každý si jej môže dopriať, koľko sa mu ráči. Ak teda práve nepribieha výpadok dodávok – či už plánovaný alebo neplánovaný. A práve túto dostupnosť elektrickej energie začínajú využívať venezuelskí “ťažiari” bitcoinu.
Ťažiari bitcoinu vo Venezuele sú tak klasickými podnikateľmi, ktorí nakupujú “podhodnotenú” komoditu – elektrinu – a premieňajú ju na vyššie hodnotenú “komoditu” Bitcoin.
Trochu o Bitcoinovom fungovaní
Pre mnohých ľudí sú kryptomeny stále veľkou neznámou. Na základe svojej neznalosti sa buď v tejto téme neorientujú, alebo v horšom prípade kryptomeny odsudzujú s tým, že je to niečo “tajomné”, či dokonca niečo “zlé”, čo používajú iba zločinci. Pokiaľ však viete čo je to Bitcoin a ako sa používa, túto časť článku môžete pokojne preskočiť, keďže nepopisuje nič iné, ako Bitcoin (či iné kryptomeny) fungujú.
Čo by sme mali pre začiatok vedieť? Bitcoin je tak trochu digitálna verzia tradičnej meny, no s jedinečným spôsobom fungovania. Jediným, ale zásadným rozdielom je jeho decentralizovaný charakter – to znamená, že žiadna vláda alebo banka nemá nad Bitcoinami kontrolu. Namiesto toho je jeho prevádzka zabezpečená sieťou počítačov, ktoré spolupracujú na riešení matematických úloh.
Ľudia, ktorí sa pritom zapájajú do tejto siete, sú označovaní ako “ťažiari” a môže sa nimi stať ktokoľvek; podobne ako sa ktokoľvek môže stať súčasťou “internetovej siete”. Úlohou ťažiarov je práve riešiť zložité matematické hádanky na svojich počítačoch, ktoré overujú a zaznamenávajú transakcie s Bitcoinmi. Týmto spôsobom sa zabezpečuje bezpečnosť a dôveryhodnosť celej siete.
A čo presne je myslené týmto riešením matematických úloh?
Nuž, všetky transakcie s Bitcoinmi sú zaznamenané do tzv. blockchainu – verejne dostupnej knihy, ktorá je prístupná prakticky komukoľvek. Táto kniha je v podstate dlhý reťazec blokov, pričom každý blok obsahuje niekoľko transakcií. Avšak, aby sa nové transakcie mohli pridať do blockchainu, musia byť overené.
A práve toto overovanie je úloha, ktorú vykonávajú ťažiari (“overovanie”/”validation” by pritom bolo omnoho výstižnejší pojem, než “ťaženie”/”mining”). Keďže sú bloky zašifrované a zabezpečené, ťažiari musia vyriešiť matematický problém, ktorý sa spája s každým blokom. Tento problém je navrhnutý tak, aby bol náročný na výpočetné úsilie, a tým aj na spotrebu elektrickej energie.
Každý blok pritom obsahuje okrem transakcií aj údaje o predchádzajúcom bloku a istým jedinečným číslom, nazvaným "nonce". Hlavným cieľom pri riešení problému je nájsť hodnotu nonce, ktorá spôsobí, že hodnota hashu (špeciálneho kryptografického kódu) celého bloku bude pod určitým limitom. Tento proces míňania energie na hľadanie správneho “nonce” sa často označuje ako "dôkaz práce" (proof of work).
Hash je pritom krátka, pevne dlhá číselná hodnota, ktorá je generovaná zo vstupných údajov pomocou špeciálnej matematickej funkcie. Aj malá zmena vstupných údajov pritom výrazne ovplyvní výstupný hash. Názorná ukážka – nižšie si môžete porovnať výstup z hashovacej fukcie SHA256 (rovnaká funkcia ktorú používva aj Bitcoin) so vstupom “Lukáš Čelinák” a so vstupom “Lukáš Čelinak” – už iba malá zmena kompletne zmenila celý výstup (vyskúšať si to môžete aj vy na https://emn178.github.io/online-tools/sha256.html):
Lukáš Čelinák – 035aa341fcdcf76ed749bb44ede755838ef6a89f6eaf9b23a3f5c67ae39fa770
Lukáš Čelinák – ff44cfc0a3bfd12171e8b8dc890bed208cb8db64b3b5f22602a7a2affbf8996c
Hash je pritom ireverzibilná funkcia – viete sa dostať zo vstupu do výstupu, no nie opačne. Je to podobné, ako by ste vedeli násobiť, ale nie deliť. A práve to je kľúčovým prvkom bezpečnosti v Bitcoine.
Pri riešení problému pritom ťažba počítačov hľadá správnu hodnotu nonce tak, aby hash celého bloku bol nižší ako stanovená cieľová hodnota. Keďže je hashovanie náhodný proces, ťažiari musia vyskúšať veľké množstvo rôznych hodnôt nonce, kým nenájdu tú "zlatú nonce" (golden nonce), ktorá spĺňa stanovené podmienky. Z toho dôvodu od nich bitcoinový algoritmus nechce jednu konkrétnu hodnotu nonce, ale iba rozhranie (nižší nonce ako stanovená hodnota). Ak by od nich algoritmus chcel iba jednu konkrétnu hodnotu, pravdepodobnosť, že ju uhádnu, by činila 1 ku 2 na 256. A 2 na 256 je mimochodom číslo zhruba tak veľké ako počet atómov vo vesmíre. Ťažiari by sa v takomto prípade upočítali k smrti.
Bitcoinová sieť sa mimo iné prispôsobuje aj tomu, koľko ťažiarov je v nej zapojených a teda akú má výpočtovú kapacitu. Je logické, že viac strojov s väčším výkonom dokáže číslo v požadovanom rozmedzí uhádnuť podstatne rýchlejšie, než pár slabých strojov. Práve preto má teda bitconová sieť niečo čomu sa hovorí hash rate – dynamické upravovanie hodnoty “rozrania” zlatej nonce. V ľudskej reči nejde o nič iné ako o mechanizmus typu “čím viac strojov ťaží, tým náročnejšiu budú mať prácu a naopak”.
Táto zlatá nonce sa potom pridá k bloku spolu s výsledným hashom, ktorý je nižší ako stanovený limit. Zvyšok siete rýchlo overí, či je riešenie správne a ak áno, nový blok je pridaný do blockchainu a ťažiar je odmenený novovytvorenými Bitcoinmi a poplatkami z transakcií.
Týmto spôsobom sa zabezpečuje, že len spoľahlivé a overené transakcie budú súčasťou blockchainu. Proces ťažby je teda nielen spôsob, ako sa vytvárajú nové Bitcoiny, ale aj ako sa udržuje celá sieť spoľahlivou a odolnou voči rôznym hrozbám.
Na rozdiel od tradičných mien tak Bitcoin nie je fyzickou bankovkou alebo mincou. Je to číselný záznam uložený v digitálnych peňaženkách, ktoré môžu byť na počítačoch alebo mobilných zariadeniach. Preto je jeho prevod rýchly a pohodlný, bez ohľadu na to, kde sa nachádzate.
Bitcoin verzus socializmus
Výhodou samotného Bitcoinu je teda hlavne to, že si ho môžete podať s človekom na opačnej strane planéty, bez toho aby ste sa stretli a bez toho, aby ste do toho museli zapojiť tretiu stranu ako napr. banku alebo (a to je pre Venezuelčanov najdôležitejšie) štát. Inými slovami, sú to “neznárodniteľné” peniaze.
Práve vďaka tomu si časť Venezuelčanov môže dovoliť kúpiť základné potraviny, lieky, hygienické potreby, elektroniku a spraviť si život aspoň trochu znesiteľným. Bitcoiny majú pre Venezuelčanov aj ďalšiu výhodu – nie je nutné ich fyzicky držať. To je pritom veľmi dôležité v krajine, v ktorej rapídne rastie kriminalita a kde vás môžu vpohode zastreliť rovno na ulici. Zlodeji špecializujúci sa na zväzky dolárových bankoviek tak v prípade Bitcoinu nemajú žiadnu šancu.
Na prenesenie “vyťaženej produkcie” z kybernetického priestoru do reálneho sveta slúžia špeciálne burzy. Jednou z nich je napr. venezuelská burza SurBitcoin, ktorá bola spustená v roku 2014. Vďaka nej si môžete zmeniť bitcoiny na bolivary a tie zas na doláre, alebo naopak. Dnes sa na tejto lokálnej burze odohrá približne 1 200 transakcií denne.
Samozrejme, žiadna diktatúra nie je diktatúrou ak by pokroku nebránila za každú cenu. Diktátorské princípy je pritom dobre vidieť aj na zvýšenej aktivite vlády a polície pri prenasledovaní ťažiarov. Hneď dva roky po spustení SurBitcoin venezuelská polícia zatkla zamestnanca spomínanej burzy a obvinila ho z prania špinavých peňazí a daňových podvodov. Dnes je síce na slobode, ale nemôže opustiť krajinu a čaká ho súd. Vláda tak v budúcnosti môže relatívne ľahko zastaviť fungovanie tejto burzy, ktorá je priamo napojená na miestne banky vo Venezuele. To by však bitcoin samozrejme nezastavilo. Len by do siete vzťahov musel vstúpiť ďalší prostredník (napr. populárna peer-to-peer platforma LocalBitcoins), prostredníctvom ktorého je možné pokračovať v výmene medzi ľuďmi. Prípadne si Venezuelčania môžu Bitcoin doslova “vekslovať” peer-to-peer bez akýchkoľvek prostredníkov. Ani LocalBitcoins a ani peer-to-peer vekslovanie pritom už venezuelská vláda zastaviť nemôže, keďže si v takomto prostredí svoju autoritu nemôže nijako vynútiť. A obzvlášť nie vtedy, ak v v tomto prostredí chýbajú aj štátne banky.
Našťastie, niečo také nie nie je jediný spôsob akým môžu Venezuelčania využívať svoje naťažené Bitcoiny. Keďže v krajine je nedostatok prakticky všetkého, množstvo ťažiarov využíva Bitcoiny na zahraničné nákupy. Najčastejšie sa to deje tak, že jedlo, hygienické potreby či elektroniku objednávajú priamo z USA cez služby Amazonu. To by bolo bez Bitcoinu nemožné, keďže ich domácu menu už prakticky nikto neakceptuje. Ani s Bitcoinami to však nie je také jednoduché, ako už isto vieme, Amazon ich neakceptuje, minimálne zatiaľ nie. Venezuelčania tak musia kupovať “darčekové karty” Amazonu cez špecializovaný web Purse – a za tie si následne nakúpia čo potrebujú. Služba Purse však tento mesiac ukončuje svoj servis a Venezuelčania sú tak opäť odkázaní na vekslovanie, alebo na príchod novej služby.
Nové technológie tak spolu s vynaliezavosťou ľudí pomáhajú riešiť problémy, ktoré má na svedomí zlyhávajúci štát. Kryptomeny, ktorých striktný daňový postih sa na Slovensku podarilo ešte tento rok zvrátiť, tak nepochybne pomáhajú ľuďom v krajine, kde štát svojou politikou rozvrátil hospodárstvo a znehodnotil ich menu.
Záver
Samozrejme, môžeme si povedať, že situácia na Slovensku má od situácie vo Venezuele veľmi ďaleko. A to nepochybne má. Venezuela je diktátorská krajina, v ktorej štát využíva násilie na to aby si udržal moc (protestujúci sú napr. vraždení políciou a armádou), sú v nej privilegovaní určití úradníci a úraduje v nej silná propaganda. Práve vďaka tomu je možné, že krajina, ktorá je veľa rokov zmietaná hyperinfláciou, úplným ekonomickým kolapsom a vraždami na dennom poriadku, tak neustále politicky prežíva.
Avšak, bezbrehé plýtvanie, neodkladanie si na budúcnosť, regulácie cien, znárodňovania a podriaďovanie podnikov politickým záujmom, či hľadanie vonkajšieho nepriateľa – to všetko sú žiaľ prvky, ktorých náznaky môžeme neustále vidieť aj v našich, slovenských politických kruhoch. A práve preto treba mať venezuelský príbeh aspoň na pamäti; ak teda nechceme, aby sa jeho katastrofické vzorce opakovali v našej krajine čo i len v tom najviac mikroskopickom prevedení.
