Novela zákona, ktorú aktuálne presadzuje strana Sloboda a Solidarita, sa venuje tzv. dlhodobému investičnému sporeniu, ktoré je po 15 rokoch oslobodené od dane. Doteraz sa tento typ sporenia vzťahoval iba na burzovo obchodované cenné papiere, po novom by sa mal vzťahovať na všetky finančné nástroje.
Návrh novely zo strany SaS, ktorý predkladal poslanec Peter Cmorej, prešiel vďaka 111 hlasom poslancov do 2. čítania. Samostatnou kapitolou je podľa Cmoreja zdaňovanie zisku z predaja kryptomien – tie u nás okrem dane z príjmu podliehajú aj zdravotným odvodom. Výsledkom je celkové zaťaženie na úrovni 33 až 39 percent, čím sa naša republika radí medzi tie najhoršie kryptopolitiky na svete.
Pôvodný návrh hovorí o tom, že po uplynutí 1 roku držania by sa zisk z kryptomien zdaňoval osobitnou sadzbou 7 %. Výmena jednej kryptomeny za inú nebude podliehať zdaneniu. Takisto by sa mali zrušiť napr. zdravotné odvody zo zisku kryptomien.
Návrh zahŕňa aj možnosť používať zakúpené tokeny na bežné nákupy. Pri výmene tokenov za tovary a služby sa pre zdaňovacie obdobie stanovuje nová hranica 2 400 EUR. Ak váš príjem z tejto činnosti nepresiahne túto hranicu, nepodlieha zdaneniu. Za kryptomeny si tak môžete kúpiť napríklad jedlo alebo nápoje v reštaurácii bez toho, aby ste museli okamžite riešiť zdanenie.
Zatiaľčo sa na Slovensku a prakticky v celej Európskej únii musíme tak trochu “biť” o znesiteľné dane za krypto, politici v iných častiach sveta, ako sú napr. Ázia alebo Latinská Amerika, sa snažia kryptoodvetvie za každú cenu do svojich krajín prilákať.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa krajiny snažia vábiť kryptopodniky, je hospodárska výhoda, ktorú takéto podniky prinášajú. Kryptomeny a s nimi súvisiace technológie majú potenciál vytvárať nové pracovné miesta, podporovať inovácie a príliv zahraničných investícií. Tieto krajiny si taktiež uvedomujú, že prilákavanie kryptomenových podnikov môže priniesť dlhodobé výhody pre ich ekonomiku – kryptomeny, DeFi a blockchain technológie majú potenciál preniknúť do rôznych sektorov, ako sú financie, logistika, energetika a mnoho ďalších.
Daňové raje a daňové peklá
Aj keď sa niektorí slovenskí politici snažia o reformáciu tunajšej krkolomnej kryptolegislatívy, nie všetci obyvatelia našej krajiny však majú s extrémne vysokými daňami patričnú trpezlivosť.
Mnohí kryptoľudia zo Slovenska sa snažia nájsť svoje útočisko v krajinách, ktoré ako-tak rešpektujú základné princípy ekonómie a majú aspoň trochu úcty k vlastníckym právam jednotlivca.
Asi nikomu snáď nemohla uniknúť správa o tom, že salvadorský prezident začal akceptovať Bitcoin a spravil tak z neho oficiálnu menu Salvadoru. Krypto barónov láka do Salvadoru na nulové kapitálové dane z Bitcoinu, nulové dane z nehnuteľnosti a okamžité vybavenie rezidencii pre krypto podnikateľov. Aj napriek tomu, že prezident tvrdí, ako sa kriminalita v Salvadore posledných pár mesiacov prudko znížila, na oficiálnych dostupných štatistikách sa to ešte neprejavilo a stále je to krajina s najväčším množstvom vrážd na jedného obyvateľa na svete.
Ďalším veľkým problémom Salvadoru je to, že aj napriek tomu, že bol v minulosti to bola krajinou s teritoriálnou taxáciou, tak momentálne už ňou nie je. Pokým sa teda stanete daňovým rezidentom Salvadoru, tak tam dane zo svojich zahraničných príjmov musíte normálne platiť.
Veľkou nádejou tunajších kryptoľudí sa preto stali krajiny s reálnym teritoriálnym zdaňovaním. Existuje ich pomerne veľké množstvo, no získať vo väčšine z nich trvalý pobyt a daňovú rezidenciu je značne komplikované. Musíte tam napr. vlastniť drahú nehnuteľnosť (Costa Rica, Uruguaj a už aj Panama) alebo vykonávať značnú ekonomickú aktivitu (v Uruguaji napr. vlastniť firmu a zamestnávať aspoň 15 ľudí).
Paraguaj je však stále krajinou, kde na získanie trvalého pobytu nič z toho nepotrebujete (ani firmu, ani bankový účet, či dokonca ani vlastniť alebo mať prenajatú nehnuteľnosť).
Nezávislý politik Carlitos Rejala si napr. nastavil v profilovke bitcoinové laserové oči “to the moon” a začal verejne hovoriť o tom, že moderný Paraguaj spraví to isté čo Salvador — pôjde v ústrety Bitcoinu a kryptomenám a v blízkej dobe v spolupráci s PayPalom spúšťa projekt postavený na Bitcoine.
Táto krajina sa tak stala nádejou pre mnohých Slovákov, ktorí majú tunajších daní plné zuby.
Paraguajskí fešáci
V máji tohto roku sa dokonca téma Slovákov migrujúcich do Paraguaja za výhodnejšími podmienkami riešila v Národnej Rade SR, pričom ich pán poslanec Tomáš Taraba nazval “Paraguayskými fešákmi” a argumentoval, že ich činnosť by mala byť riadne preverená štátnymi orgánmi.
Na čo však poslanci ako je pán Taraba zabudli je to, že akékoľvek daňové raje sú legitímnou reakciou na daňové peklá. Paraguayskí “fešáci” sú iba obyčajní ľudia, ktorým proste pretiekol pohár trpezlivosti. Títo ľudia si vybavujú trvalé pobyty v Paraguaji hlavne preto, lebo už nevládzu žiť v tejto krajine.
Reči o fešákoch a vyhýbačoch platenia daní sú preto naozaj cez čiaru. Kryptoľudia a podnikatelia ktorým na Slovensku došla trpezlivosť, sú v prvom rade iba ľudia, ktorí nechcú byť otrokmi vo vlastnej krajine. Chcú, aby im z výplaty ostalo niečo aj na život, chcú za odvody dostávať primeranú starostlivosť – či už sociálnu alebo zdravotnú. Chcú, aby si proste mohli vyberať. Dane nemajú problém platiť, veď ostatne to poniektorí dlhé roky robili na Slovensku. Ale naozaj je adekvátne platiť takmer polovicu toho čo človek vyrobí? Čo potom títo ľudia majú za tie extrémne zrážky z výplat alebo zárobkov? To, že ich budú sledovať – ako tak trochu nechtiac naznačil pán Taraba?
Žiaľ, takto vyzerá slovenská realita. Do sveta odvialo viac ako 2 milióny Slovákov, ktorí pre lepší život obetovali doterajšie zamestnania, školy aj vzťahy. Pán Taraba a jemu podobní sa im doslova vysmievajú do očí, ale netušia čím si títo ľudia museli prejsť a prečo to celé robia. Keď už krajiny ako Paraguaj sú oveľa súcejšie na život ako Slovensko v srdci EÚ, tak je na tom skrátka niečo zle.
Strach z vojny a plán B
Už je to nejaký čas kedy médiami zahrmelo, že tisíce Slovákov podali papier o odoprení brannej povinnosti v prípade vojny. To či to spôsobili nejaké hoaxy šíriace sa sociálnymi sieťami pre potreby nášho článku nemusíme riešiť. Problém je ten, že ľudia ostali skutočne vystrašení a zisťovali čo môžu robiť. Jedna z možností bola podať papier o odoprení služby v prípade vojny – takýto papier síce mužov neoslobodí úplne, ale mal by zaručiť, že nepôjde priamo na front bojovať so zbraňou (papier je mimo iné možné podať každý rok do konca januára).
"Paraguajskí fešáci" pri tom majú navrch aj v otázke brannej povinnosti. Keďže sa branná povinnosť viaže s trvalým pobytom, tak pri jeho zmene tá slovenská platiť nebude a v prípade, že by naozaj vojna prišla do našej krajiny, môžu rezidenti Paraguaja bez problémov odísť do "svojej" krajiny trvalého pobytu. Akákoľvek mobilizácia sa ich týkať nebude. A ak si pán Taraba alebo ktorýkoľvek poslanec myslí, že to “fešáci” robia, aby špekulovali, strašne sa mýlia. Títo ľudia majú naozajstný strach, že úplne zbytočne umrú v boji a odmietajú pritom bojovať za pešiakov v nezmyselnej mocenskej hre. Treba to skrátka rešpektovať.
Záver
Aktuálna kryptosituácia vyzerá asi tak, že kvôli vysokému zdaňovaniu je Slovensko takpovediac na zozname zakázaných krajín pre rôzne kryptomenové projekty.
Výsledok je ale taký, že investori budú Slovensko aj naďalej obchádzať a aktíva alebo rôzne projekty v tejto oblasti si založia v iných priaznivejších krajinách nielen pre nich ale aj pre samotných používateľov. Jednou z výhrad politických strán, ktoré odmietali zmierniť prísne zákony ohľadne kryptomien bolo aj to, že ide o volatilnú a rizikovú oblasť. V čase, keď sa čoraz väčším pravidlom stáva najmä v USA, že krachujúce banky zachraňuje štát, je priveľmi pritiahnuté za vlasy hovoriť o tom, že práve kryptomeny sú extra rizikové.
Mimo iné, týmto článkom nechcem iba kritizovať nejaké dane z kryptomien. Chcem ním naznačiť práve to, že Slovensko neopúšťajú len nejakí Paraguajskí fešáci a kryptoľudia. Sú to celé odvetvia, firmy a ich know-how, ktoré ich živilo doteraz tu. Poniektorí boli na Slovensku ochotní platiť roky rokúce vysoké odvody a čo za to dostali? Je naša krajina vôbec príkladom modernej a vyspelej krajiny? Drvivú väčšinu zákonov si tu schvaľujeme sami, lenže väčšina politických strán to nerobí (aspoň teda s výnimkou nejakých tých populistických a všeobecne ekonomicky nezmyselných návrhov).
Je skrátka smutné, ako málo stačí na to, aby sa sa do štátnej kasy dostalo viac a zároveň by bolo viac ľudí spokojných so životom na Slovensku. Lenže u nás sa radšej riešia plané sľuby o obedoch zadarmo, štátne potraviny, zaujatosť jednej strany voči druhej a pod. Ak je krajina zanechaná v takejto situácii, tunajším “mozgom” žiaľ neostáva nič iné, než odtiaľto odísť.
Zostaňme však optimistami. Aktuálna situácia na Slovensku svedčí o tom, že zmena je možná; a to prakticky v akomkoľvek štádiu neslobody. Zníženie dane z takmer 39 percent na 7 percent v našej krajine môžeme považovať za veľký pokrok, no netreba pritom zabúdať na to, že takáto sloboda nemusí byť samozrejmosťou. Aj keď môže byť pre mnohých očividné, že podporenie investovania a zjednodušenie používania finančných nástrojov jednoducho prispieva k rozvoju hospodárstva a verejného blaha, tak túto skutočnosť si podľa aktuálnej novely zákona zatiaľ uvedomuje iba SASka, pár poslancov polorozpadnutého OĽaNO a hŕstka nezaradených.
