Minulú stredu ráno som o 6:00 stál na zimnom štadióne v Dúbravke. Na ľade začínal tréning detí 5.ročníka. Bolo ich tam 12 plus 3 brankári... Teda z toho, čo bolo na ľade, by ste nepostavili ani tri päťky. Prečo je tomu tak?
Väčšina detí príde do hokejových klubov vo veku okolo 5 - 7 rokov. Na začiatok netreba veľké investície, väčšinu výstroja sú schopné kluby zapožičať, za ľad sa platí poplatok klubu, ten sa líši podľa miestnych podmienok, ale nemalo by to byť viac ako cca 40- 50 Eur mesačne. Nie je to málo peňazí, ale ruku na srdce, aj ľudia s priemerným zárobkom si niečo také môžu dovoliť (napr. miesto cigariet a piva...) Najväčším problémom je čas, teda rodičovský. Deti treba na tréningy vodiť/voziť, 6-ročný chlapec, alebo dievča nie je schopné si svoju výstroj odniesť sám. O vlastnej šatni deti v tomto veku môžu len snívať. Trénuje sa 2 - 3 krát týždenne na ľade, plus jeden suchý tréning v telocvični, popr. plavárni. Časy tréningov sú väčšinou brutálne. Buď skoro popoludní, keď väčšina rodičov je v práci, alebo naopak skoro ráno. Tréningy v sobotu, alebo v nedeľu ráno o 6:00, 7:00 nie sú nič nezvyčajné. Ak teda rodič nemá možnosť "utiecť" z práce, alebo nezapojí starých rodičov, je to poväčšinou prvá prekážka na ktorej stroskotá hneď na samom počiatku veľa detí. A prečo sú tie časy také zlé? Základným problémom je nedostatok ľadu. Zimné štadióny sú poväčšinou vlastnené mestom, popr. nejakou jeho organizáciou (ako napr. STARZ v Bratislave) a kluby si ľadovú plochu len prenajímajú. Prevádzka sa začína okolo 6:00 ráno a končí sa nezriedka po polnoci. Do tohoto času musia kluby vtesnať tréningy všetkých vekových kategórii. Zvyčajné rozdelenie môže byť predprípravka, prípravka, 5, 6-7, 8 - 9 hokejová trieda, (alebo mladší/starší žiaci), dorast juniori, seniori. K tomu si treba prirátať rozličné partičky amatérskych hráčov (tí väčšinou využívajú časy skoro ráno, alebo neskoro večer), nejaké verejné korčuľovanie a kapacita je zrazu plná.
Čo z toho vyplýva? Prvým a základným problémom je nedostatok ľadu. V Bratislave máme momentálne 3 (nie, nie je to preklep) ľadové plochy. 2 x Ružinov, ktorý momentálne veľmi vyťažuje Slovan, a spomenutá HOBA. Exitujú ešte maličké ľady v nákupnom centre Avion, v River park a v Eurovea, ale tie sú vhodné skôr na rekreačné korčuľovanie. Ešte existuje plne súkromný zimný štadión v Hamuliakove, pripravuje sa hala v Lamači a po MS pribudnú ľady (2, alebo 3) na štadióne Ondreja Nepelu. A teraz si to poďme spočítať. Bratislava má 400 000 obyvateľov, detí do 10 rokov nech je cca 20 000 (čo je 5%), chlapcov z toho polovica teda 10 000. Koľko detí má reálne šancu sa dostať na ľad??? 200 ? A není to málo Antone Pavloviči? Koľko detí pri hokeji ostane po 5-ich rokoch? Koľko z nich má naozaj talent? Gaussova krivka nepustí...
Jednoducho bez toho, aby bol dostatok ľadu a aby sa deťom - ale najmä rodičom - vytvorili vhodné podmienky, nie je možné vybudovať širšiu základňu, ktorá bude schopná produkovať úzku špičku. Mať doma malého hokejistu je predovšetkým obrovská obeta od rodičov. My sme s manželkou pomaly v štádiu, keď si kreslíme excelovské tabuľky aby sme vedeli, kto, kedy, kam, s kým má ísť. Kluby tvrdia že výchova hráčov - vraj na rozdiel od zámoria - sa delí medzi kluby, rodičov a samosprávu. Nie je to pravda. 80 % záťaže leží na rodičoch. Tí sú často postavení do úlohy akýchsi trpených platičov, keď v podstate nemajú v rámci klubov možnosť ovplyvniť takmer nič. Nečudo že veľa z nich si potom hľadá alternatívne cestičky ako pomôcť rastu svojho dieťaťa, obrážajú všetky zimáky v okolí (viem o deťoch, ktoré po jednom tréningu napr. v Novom Meste, utekajú ešte na tréning do Trenčína), navštevujú platené akcie hokejových škôl (najmä v ČR)
Okrem toho, propagácia hokeja medzi deťmi a ich rodičmi je mizerná. Blížia sa MS. Zaregistroval niekto z Vás nejakú promo akciu SZLH zameranú na nábor detí? Nejaké akcie, súťaže o vstupenky, a pod? Som si istý, že novovznikajúci klub v Lamači bude mať problém naplniť deťmi jednotlivé ročníky.
Máme málo ľadu, deti a rodičov nútime skoro ráno vstávať, utekať z práce, pýtame si od nich peniaze a ak SZLH dostanie niečo od štátu, tak sa to všetko vrazí do jedného štadióna postaveného na nevhodnom mieste. Ak by sa starý zimák zrekonštruoval za polovicu sumy a za tú druhú by sa postavili po Slovensku zimáky ako má Gáborik v Trenčíne, alebo ako je v Hamuliakove, situácia by hneď vyzerala inak.
Nabudúce o tom, prečo deti hokej prestane baviť.
