Rozhodli sme sa s manželkou, že vyskúšame trošku netradičnú vec. Byť doma turistom. Začiatok príbehu je tu.
Parkovanie.
Centrum mesta je pešia zóna, ale je doslova obkolesená parkoviskami. Avšak platenými (parkomaty na mince, karty, ale aj SMS). Odporúčam ale, aby ste zaparkovali pri pevnosti. Má to viacero výhod:
za prvé, je to doslova minútu chôdze kamkoľvek, kde to stojí za to
za druhé, tí páni z mestskej polície, ktorí pravidelne obchádzajú platené parkoviská, majú sídlo priamo tu, čo významne znižuje pravdepodobnosť vlámania sa do vášho auta. (nebojte, nedeje sa to tu bežne)
no a za tretie, je to bezplatné.
Nemusíte sa báť, ste naozaj len kúsoček od centra. Stačí sa prejsť cez park a ste v centre alebo ak pôjdete na druhú stranu, ste na kúpalisku, či pri úžasnom detskom parku.
Náš Ondro to tu miluje. Šmýkačky, pieskoviská a preliezky sú nádherne situované pod korunami majestátnych stromov. Práve včera nášho Ondra (2) „zbalila” trojročná fešanda Anička. „Ty budeš môj kamarát,” povedala, chytili sa za ručičky a šli sa hrať do pieskoviska. Dúfam, že mu nezlomí srdce.
V centre mesta je naozaj dovolenková atmosféra
Centrum nášho mesta ja doslova milujem. Snažil som sa preskúmať, prečo.
Má totiž pár škvrniek. Mohutnú budovu bývalej polikliniky, ktorá zúfalo prosí o rekonštrukciu a nedokončené Európske nádvorie. Napriek tomu to tu mám naozaj rád. A dnes ráno som zistil prečo.
Má svoju úžasnú, pokojnú atmosféru a všetko, čo ako turista potrebujem je priamo tu. Máloktoré námestie je tak zelené, ako to komárňanské. Kedysi tu boli vysadené japonské čerešne, pred pár rokmi ich však vystriedali lipy a priamo na Klapkovom námestí také tie stromy s ozdobnými listami. Nechce sa mi googliť, ako sa volajú. Ale tie japonské čerešne sem údajne kedysi priniesol môj starý otec.
Bol vojakom a dlhú dobu náčelníkom tunajšej posádky (v pevnosti), mal záľubu v pestovaní rastlín. Či je to naozaj pravda neviem, umrel, keď som nebol ani násťročný. V každom prípade nádherne ružovo kvitnúcich stromov bolo kedysi plné mesto. Dnes sú najmä v ulici, kde kedysi moji starí rodičia bývali. Ale odbočil som, poďme späť do TIKu.
V TIKU by ste výlet mali začať
Privítajú vás tu dve naozaj sympatické kočky. Majú prehľad o všetkom, čo potrebujete ako turisti vedieť. Kedy odchádza z centra mesta vláčik, dajú vám tel. číslo na sprievodcov v meste, vedia, kde sa kedy koná aká kultúrna akcia. Mimochodom, nájdete tu rozpis všetkých letných predstavení (aj tých našich), získate tu mapku pre cyklistov aj pre peších. Povedia vám aj základné info o meste, jeho budovách a aj kedy otvárajú múzeá, kedy sú prehliadky v pevnosti, ako si požičať bicykel.
Výlet pokojne začnite vláčikom, deti to milujú
Z centra mesta odchádza vláčik v letných mesiacoch každú hodinu. Cena na osobu je 2,50 € a prevezie vás celým mestom. Prejdete aj cez Dunaj do Maďarska k tamojšej pevnosti. Komárňania vnímajú Komárno - Komárom ako jedno mesto, predelené riekou a teda aj hranicou. Ak by v strede mesta nebola tabuľa Magyarországh, ani si to nevšimnete. Teda, pokiaľ niečo na druhej strane nejdete nakupovať. Zrazu totiž potrebujete inú menu - maďarský forint. Zmenárni je tu ale všade dosť.
Najlepšia balkánska zmrzlina - dvakrát
V centre mesta je dobré začínať deň voľna, skočiť si sem na obed alebo deň ukončiť. Začínať a končiť by tu mala aj vaša cesta za pamiatkami mesta. Všetko, ale doslova všetko, je tu do dvoch minút chôdze. Alebo, keď máte Ondra, do piatich minút a vždy aj tak skončíte pri zmrzlinárni. Tých som tu napočítal v tesnej blízkosti štyri. Jednou zo zvláštností sú dve úplne tesne pri sebe. Delí ich len jedna stena a na teraske plôtik. Obe majú najlepšiu (myslím balkánsku) zmrzlinu :). Ondro jej hovorí mimi mňam mňam. Nemusíte sa báť nechať pobehovať vašu ratolesť po námestí. Autá tu nechodia a je to tu bežné. Vy si celkom určite nájdete miesto na niektorej z množstva lavičiek. Prípadne priamo na schodoch pri levovi (podstavec sochy generála Klapku).
Reštaurácie - do Komárna sa dá prísť aj na gastro trip
Hneď vedľa zmrzlinární je kaviarnička, tých v okolitých uliciach nájdete asi šesť. Tiež Chili kafé, podľa Tripadvisora najlepšia reštaurácia v meste (majú denné a cenovo veľmi priaznivé menu). Reštaurácií je tu ale výrazne viac. Ak chcete
zažiť komárňanskú klasiku, vyskúšajte Klapkovu reštauráciu priamo na námestí. Kúsok odtiaľ je aj vináreň s perfektným posedením priamo pred vchodom do radnice. Ak zbadáte usmievavého pána v obleku, ktorý tu parkuje bicykel a všetci dookola sa s ním zdravia, je to náš primátor. Politici by sa vraj nemali chváliť, ale tomuto mladému mužovi a jeho tímu primátorovanie naozaj ide.
Ach, tá láska
Kúsoček odtiaľ, na Jókaiho ulici je Bella - reštaurácia a Bella mia cukráreň (kaviareň). Bella má nádhernú romantickú atmosféru a naozaj exkluzívnu kuchyňu.Volá sa po múze a manželke jedného z našich velikánov Móra Jókaiho. Jej
socha v životnej veľkosti sedí na pulte v reštaurácii a aj podľa nej pochopíte, prečo ju tak miloval. A áno, bola o 54 rokov mladšia. Bulvár by si zgustol, dnes však povieme len ach… a ručím vám za to, že to isté povie aj vaša polovička, ak ju sem vezmete na krásny obed alebo večeru.
Mimochodom, Mór Jókai bol skvelý prozaik a hovorí sa o ňom aj ako o politickom dejateľovi. V istom okamihu (meruôsme roky) si chcel vziať život a zachránila ho práve Bella. Jeho román - Zlatý človek, či skôr hlavná postava románu má tiež v Komárne sochu.
Prozaik preslávený polievkou
Sochu slávneho spisovateľa v nadživotnej nájdete pred Podunajským múzeom - tiež minútu chôdze z centra. Priamo tam, ak sa otočíte, je naša Bazilika (teda pápežský kostol) sv. Ondreja.
V Komárne ale stretnete Móra Jókaiho temer v každej reštaurácii, bude sa tak volať skvelá Jókaiho fazuľová polievka. Pozor, Slovač sa mylne domnieva, že je to vegetariánske jedlo. Nie je, mala by obsahovať dokonca dva druhy mäsa. Čo s polievkou mal spisovateľ, naozaj neviem.
Ak hľadáte výborné a mäsité jedlo, v centre mesta určite navštívte penzión Hubert. Špecializujú sa tu na poľovnícke špeciality v naozaj domácej a krásnej atmosfére. Ceny sú tu naozaj priaznivé a porcie obrovské.
Vlastne o reštauráciách v Komárne by sa dal napísať celý cestopis. Určite sa teda v každom zápise aspoň jednej venovať budem.
Nádvorie Európy
Z centra mesta prejdete malinkou pasážou a ocitnete sa priamo v sne architekta. Vlastne architektov. Doslova. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia mali traja páni sen. Postaviť námestie, kde by každý dom reprezentoval kultúru iného štátu. Teda pár desiatok domov, každý odlišne postavený. Sen na osemdesiat percent vyšiel. Skutočne tu nájdete skvosty, niektoré si dokonca všimli aj svetové média a zaradili ich do desiatky bizarných (v dobrom slova zmysle) stavieb.
Dvadsať percent zo sna je však nočnou morou, námestie si prežilo svoje problémy, najvýraznejším je nedokončená stavba hotela, ktorý rátal so stovkami ubytovaných hostí.
Škoda, nádvorie však určite stojí za návštevu. V írskom dome môžete skočiť do Irish pubu alebo aj s dieťaťom do čajovne - Čarovne. Je doslova postavená pre deti. Hneď vedľa nájdete ďalší kútik pre vaše deti - Kút Café s nespočítateľným množstvom hračiek pre deti a skvelými nápojmi pre vás. Ak sa zaujímate o sochy, nájdete tu, myslím, všetkých patrónov Európy.
Tiež však skvost - Café Monarchia, nádhernú a mimoriadne zaujímavú kaviareň. Okrem výbornej kávy a zákuskov tu môžete zažiť koncerty, rôzne workshopy či prednášky. Mimo iné aj o histórii Komárna, či umení.
Rozpísal som sa trochu viac ako som plánoval, ale je to tým, že centrum mesta je na samostatný, aspoň deň trvajúci výlet. Určite sa v denníku aj sem vrátime.
Zajtra plánujeme s Julkou, že si naplánujeme celý ten výlet. Takže sa čoskoro ozvem s itinerárom.
Zaujímavosť na záver: V Komárne každý deň o tretej raz cinkne zvon Ondrejskej baziliky. Je to pripomienka obetí veľkého zemetrasenia. zrovnalo so zemou temer celé mesto. O desiatej ráno a o štvrtej popoludní priamo z radničnej veže husár zahrá Klapkov pochod.
