Jozef Černek
Politika Pomsta v ríši márnosti
Predstavte si, že by slúžili tejto krajine, že by reč „aby tu bolo lepšie“ nebola tupou ozvenou krvi po chodbách moci.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som človek a vnímam tento život, verím, že existuje dôvod, prečo vznikol. Pracujem ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Popri tom sa venujem študentom v dramatickom krúžku, vediem Dom Matice slovenskej v Komárne a pôsobím aj v Slovenských Rebeloch. www.dramatak.eu, www.rebeli.sk, www.dmskomarno.sk Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Skoro poézia, Súkromné, Nezaradené
Skoro poézia
Jozef Černek
Sú to len slová ..
Posledný kameň kladiem k Tvojim slovám a túžim aj ja niečo povedať. Viem, stratilo sa niečo z nášho života, ale ja Ťa mám stále rovnako rád. Nie, nieje to tá láska kvôli ktorej sa umiera. Kvôli tejto sa oplatí žiť. Je trochu moc ľudská a vonia zmyslom anjela.
Jozef Černek
kamarátke Janke od žltého Jozefa
..na chodníkoch sa zima tvári odporne jesenne, a Ty by si aj plakala, len nemáš s kým... pozeráš na tie cudzie tváre, čo sa tvária tak žalostne priateľsky, priveľa slov a úsmevov a ani jedno známe gesto
Jozef Černek
Natálke
Mala si len sedem, či osem rokov, keď sme sa spoznali. Vlastne sme sa nikdy nevideli, len si dostala moju krv a ja som Tvojmu otcovi sľúbil, že Ťa isto prídem pozrieť. Neprišiel som. Ani neviem prečo. Možno som zbabelý. Hoci som presne vedel, čo Ti poviem: „Čau Žaba, máš moju krv, takže mi vlastne patríš, tak sa pekne pozbieraj a bež žiť život, čo stojí za to...“
Jozef Černek
Mám potrebu lásky
Na začiatku to bolo medzi nami akési jednoduchšie. Bola si len Ty a ja. Nijak som sa nesnažil zapôsobiť, len som žil svoj život a kúsok po kúsku Ti ho obetoval. Chcela si ma prevychovať, a vo chvíli, keď sa Ti začalo dariť, som zmenil ja Teba. A to bol koniec. Spravil som z Teba niečo, čím som túžil byť ja. Splnená túžba však minulosť neznáša, lebo sa jej bojí. Bohatí ľudia neznášajú chudobných, lebo sa chudoby boja viac ako smrti. Tak si ma opustila, aby si ma vytrestala mojimi vlastnými zbraňami.
Jozef Černek
Zakázané slová
Píšem Ti už piaty list a ako sa poznám, ani tento neodošlem. Možno ho zavesím na web a budem tajne dúfať, že sem zablúdiš a pochopíš. Ako Ťa poznám, nebudeš to komentovať nijak špeciálne. Budeme sa naďalej tváriť, že o nič nejde. Obaja však vieme, že priveľa náhod v rade za sebou je už zázrak a nie náhoda. Ja ten zázrak pomenujem, ak dovolíš...
Jozef Černek
Pamätáš
Boli sme mladí a nechceli sme zostarnúť. Sľúbili sme si, že hudbu budeme púšťať vždy nahlas a nikdy ju nestíšime ani našim deťom. Nebudeme ich biť a všetko im dovolíme. Budú jesť len sladkosti a žiadnu zeleninu. Keď budú chcieť bicykel, kúpime ten najlepší.Život bol o niečo krajší a asi aj jednoduchší. Mali sme svoje sny a stále sme sa smiali. Páčili sa nám rovnaké baby a sľúbili si, že sa kvôli žiadnej nikdy nepohádame. Spomínaš si ako som sa nevedel naučiť pískať? Ostatný sa smiali, len ty si mi to dookola vysvetľoval. Už to viem... len už...akosi.... niet prečo pískať.
