Jozef Černek
Tvorba umenia v malom meste pod Maticou slovenskou
Tvoríme pre ľudí aj v ťažkých časoch. Vďaka podpore vás, našich divákov, sme zvládli ďalší rok.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som človek a vnímam tento život, verím, že existuje dôvod, prečo vznikol. Pracujem ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Popri tom sa venujem študentom v dramatickom krúžku, vediem Dom Matice slovenskej v Komárne a pôsobím aj v Slovenských Rebeloch. www.dramatak.eu, www.rebeli.sk, www.dmskomarno.sk Zoznam autorových rubrík: Pohľady, Skoro poézia, Súkromné, Nezaradené
Pohľady
Jozef Černek
Umelá inteligencia: Hrozba alebo šanca na nový začiatok?
Strach je prirodzený, veď čelíme technológii, ktorá môže zmeniť svet. Nahradí nás? Alebo nám dá možnosť byť viac ľuďmi?
Jozef Černek
Vraj sa o nás rozhoduje podľa statusov na sociálnych sieťach
Ak sa máme báť vyjadriť svoj názor, máme v krajine problém. Toto nie je sloboda. A takto demokracia nemá fungovať.
Jozef Černek
Z budúcnosti s láskou (a hypotékou)
Pre tridsiatnika: Zdravie, deti, hypotéky a trocha irónie. Alebo: o desať rokov si povieš: Prečo mi to nikto nepovedal?
Jozef Černek
Kam vlastne speje naša krajina?
Nedávno som si náhodou v Katolíckych novinách všimol rozhovor s Doc. MUDr. Viliamom Dobiášom, PhD.
Jozef Černek
Poďme sa okrojiť
Ako poslušný vyklepaný prváčik som čakal na našej katedre pred dverami a triasol sa trémostrachom z nadchádzajúcej skúšky. Okolo mňa „starší" spolužiaci, teda vlastne deti, čakali na štátnice. Dievčatá nahodené do rób, bledé tváre pozakrývané mejkapom, aby zmenšili stopy kávou naplnených nocí. Chalani, nezvyknutí nosiť oblek, postavy držia zvláštne, nevedia sa rozhodnúť, či si v drahom obleku sadnúť, či nie a či zapnúť sako alebo ho frajersky nechať rozopnuté. Všetci striedavo hladia do poznámok a na dvere. Až na jedného. Ten sa potmehúdsky usmieva a vie svoje. Púta pozornosť temer každého. Každý, kto naň pozrie, sa zamyslí a pousmeje. Ktosi pri mne poznamenal: „veď ide na štátnu skúšku, dobrý nápad, snáď mu to prejde...". Mladý muž, o ktorom je reč, mal totiž na sebe vyšívanú košeľu. Proste mal na sebe časť kroja, ak sa nemýlim, tak „parádnu", teda takú, v ktorej sa chodilo do kostola a iné slávnostné príležitosti. Zaujalo ma to. Viem, že to nebolo úplne originálne, už máme aj poslanca NRSR, čo tak skladal sľub, ale aj tak to považujem za dobrý nápad. Ísť na štátnice v kroji. Prihlásil sa k svojmu národu, prihlásil sa k svojim predkom a k histórii.
Jozef Černek
Druhá strana dúhy
Píšem vám list, aby som uľahčil svojej duši a pomenoval svoj smútok. Možno je to rozlúčka a možno je to len začiatok niečoho nového. Jedno je však už teraz isté. Už nikdy to nebude také ako predtým. Možno to bude drahšie, väčšie, ba dokonca sa to bude viac lesknúť, no už to nebudete VY. Už nikdy to nebude ONO.
Jozef Černek
Multimediálna show s Mishou live aj na internete
23. novembra v Bowlingcentre v Komárne o 20:30 hod bude koncertovať speváčka Misha aj s kapelou. O tom, že má blízko aj k iným druhom umenia, bude divákov presviedčať v multimediálnej show. Organizátori pripravili koncert, počas ktorého budú okolo nej premietané fotografie fotené samotnou speváčkou. Aby si prišli na svoje aj jej fanúšikovia, ktorí sa nedostanú do Komárna, bude celá akcia vysielaná on-line po internete. Podľa organizátorov je to prvý koncert na Slovensku, ktorý si môžu diváci z celého sveta vychutnať v reálnom čase bez toho, aby opustili svoje kreslo. Stačí mať pripojenie na internet.
Jozef Černek
Zaznel hlas matičný z južného Slovenska
Nedávno som trošku nahnevaný reagoval na príhovor premiéra Slovenskej republiky, kde vyčítal Matici nečinnosť na juhu Slovenska. Nuž, môžete mi veriť, že matičné hnutie tu trpí všeličím, ale nečinnosťou rozhodne nie. (som jeho predsedom) Využívam teda tento priestor a popíšem Vám aspoň časť toho, čo sme dokázali v poslednom období. Miestny odbor a jeho členovia, či už tí „moji“ alebo predo mnou, stoja za veľkými vecami osožnými pre mesto, či matičnú verejnosť. Patrí im naša vďaka. Venovať sa ale budem tým aktivitám, ktoré sme smerovali k mládeži, pretože tá má v rukách budúcnosť, nie je ovplyvnená dnešnou, veľmi zvláštnou politikou, a v matičných srdciach jej patrí najväčšie miesto.
Jozef Černek
Mám v dome ducha
Bývam v dome na námestí. V tom dome straší, je na rohu, je okrúhly a straší v ňom. Mne to nevadí. Celkom som si na ducha zvykol. Nemám nič proti jeho nežití v mojom dome. Asi som mal napísať bytí, ale duchovia vraj nie sú a ja sa nechcem hádať. Tak si tu bývame, ja tu žijem a on nežije. Mne nevadí a ani ja jemu. Občas sa v noci bojím, aby mal radosť, a on za to občas niečím pohne alebo nechá niečo padnúť. Väčšinou len tak chodí. Sem chodí veľa ľudí. Aj Igor. On nestraší, on tu býva, je totiž spolubývajúci. Tiež občas niečim pohne a nechá niečo padnúť, ale to nie je také zábavné. Voľakedy robil raňajky, ale už nerobí. Neviem prečo. Zrejme čakal, že ja budem robiť večere. Ale to som nestíhal, lebo som robil muzikál. Alebo nevie, čo môžem jesť, pretože muzikál mi pokazil žalúdok a odvtedy toho veľa nesmiem.
Jozef Černek
Ľudia okolo mňa a umenie
Včera večer som vystupoval z auta a na smrť unavený, hmkajúc si melódiu, čo sme práve dokončili, som uvažoval nad otázkou: ...do kedy ešte? Do kedy budem stále niečo vymýšľať, niečo si dokazovať a prekračovať svoj tieň? Robím veci, o ktorých nemám šajn, za peniaze ktoré neexistujú. Zaťažujem ľudí svojimi víziami o umení... Mám vôbec na to právo? Mám právo vnucovať ľuďom muzikál, využívať ich priateľstvo v prospech projektu, ktorý, aj keby bol akokoľvek úspešný, neprinesie nič hmotné? Otázkami podobného kalibru som terorizoval svoj mozog a snažil sa spraviť aspoň trochu obytnou obývačku, po zásahu nášho „sound teamu“ – teda ľudí s ktorými robíme hudbu. Pohľad mi padol na kvet, ktorý mi priniesla Júlia s Izabelou, nazvali ho „dnes dobre vyzerám“ a vraj dokonale vystihuje moju povahu - žltý narcis.
Jozef Černek
Nebude to ľahké, ale zbohom...
Niekedy to tak býva, že musíte opustiť niekoho, kto vám je blízky. Neznášam to! Neznášam lúčenie! Mali by ho zrušiť. Mám rád, keď nájdem spriaznenú dušu. Nemusí to byť kamarátstvo na život a na smrť, takých je málo. Stačí s niekým stráviť len pár chvíľ a viete, že si rozumiete. Rovnaký problém s citmi, rovnaká bolesť v duši, ťažký rozchod, sadistický matikár, zbytočné dane, dobrá kniha a prísna matka so slaným čajom. Ani nezbadáte a hovoríte mu (jej) o svojej prehnanej fóbii z lezúcich potvor. Trochu lepšieho vína a horšej hudby a máte pocit, že by ste sa toho človeka mali dotknúť.
Jozef Černek
Ľudia stáli a tlieskali
Vlastne to bol výstrel na slepo, keď som Vám navrhol aby ste so mnou vyskúšali pár tréningov. Dohodli sme sa, že keď vás to nebude baviť, jednoducho odídete. Prešlo pár mesiacov a my máme za sebou premiéru nášho programu. Pamätám sa ako ste sa tvárili, keď som vám vysvetľoval, že Dunaj je vlastne folklórny súbor. Viem, k hip-hopu, či skôr k rocku máte asi bližšie. Ale ak rockovou pesničkou, či rapom chcete vyjadriť to, čo cítite, či už je to hnev alebo láska, folklór má k vám bližšie ako si myslíte.
Jozef Černek
Speváčka MISHA a splnený sen
Osud hrá s ľudským životom niekedy veľmi zvláštnu hru. Každý z nás sa môže ocitnúť v situácii, ktorá ovplyvní jeho život. Hoci len taký úplne obyčajný pád na zľadovatelom chodníku môže spôsobiť, že svet okolo vás sa zrazu zmení. Už len taká triviálna, a nie veľmi prijemná vec, ako ísť do školy, sa pre vás stane veľmi ťažko zvládnuteľnou. Bez pomoci druhej osoby alebo bez barlí sa nedostanete ani von - na vzduch. Trvá to týždne, možno mesiace a nohy vás stále neposlúchajú. Človek, ktorý predtým energiu a pomoc rozdával, zrazu sám potrebuje pomôcť, či povzbudiť. Čo je však najdôležitejšie, potrebuje bojovať proti tomu najsilnejšiemu nepriateľovi. Potrebuje vyhrať boj sám so sebou. Vtedy je dôležité, aby cítil oporu. Oporu svojich blízkych, rodičov, priateľov a vôbec, oporu všade okolo seba.
Jozef Černek
Chudnúť a nepôsobiť ako blázon
Keď som svoj prvý článok nazval „Ako schudnúť a nezblázniť sa„ ešte som netušil, že sa stanem samozvaným odborníkom na chudnutie. Ako sa však zdá, v mojom bezprostrednom okolí sa chudne „ostošesť“. V žiadnom prípade si však nechcem pripisovať zásluhy. Rozhodnutie chudnúť musí spraviť človek sám, ja môžem len poradiť, či skôr podpichnúť. Ak sa chcete nechať podpichovať, či skôr inšpirovať, čítajte ďalej.
reklama
Jozef Černek
Mojim „deťom“ umelcom!
Máme doslova už len pár dní pre tými našimi premiérami. Prišiel čas, aby sme ukázali svetu, čo to vlastne stvárame. Už pár mesiacov sa stretávame, pár hodín sme spolu strávili. Stále sa poznáme len tak trošku, ale vieme jeden o druhom mnohé veci, o ktorých sme predtým ani netušili. To je krôčik po krôčiku proces, ktorý nazývame priateľstvo.Tieto slová som Vám chcel povedať osobne. Ale patrí ku mne, že to čo cítim, radšej píšem, ako hovorím. Tak ako ku mne patrí aj sem tam, nejaká tá pravopisná chyba. Moji priatelia o tom vedia, ako aj o iných chybách, ktoré mám a predsa sú so mnou. A majú ma radi. Preto mi nevadí, že sa to dozviete i vy.
Jozef Černek
Prvýkrát to trochu bolí
Tak, bol som tam prvýkrát sám. So všetkým sebazaprením, ale šiel som. V posilňovni som už predtým bol viackrát, ale vždy s kamarátom. A to je iné. Hlavne v mojom prípade. Keď som totiž strémovaný, snažím sa odpútať pozornosť vtipným komentovaním okolia. Márius mi v nedeľu vyjasnil, že už posledných päť rokov vtipný nie som. Ale jemu sa ľahko hovorí, má prirodzený šarm a taký rozhľad, že je obľúbený kdekoľvek sa pohne. A mimo to, je o dosť nižší odo mňa, takže sa ľahšie stratí. Lenže mňa je vidieť. A určite si všetci ihneď všimnú, že taký veľký chlap a činky si gúľa po zemi. Všetci na mňa uprú pohľady a budú sa rehotať, keď začnem posilňovať s prázdnou tyčou. Pokiaľ som tam chodil s Richardom, tak to bolo fajn, mohol som sa tváriť, že som tam len tak, akože s ním, a ja cvičím len akože. Ale teraz? Idem tam sám a navyše som si, ja blbec, najal trénera. Keby som to nebol spravil, mohol som sa pri dverách otočiť. Sebe by som to ospravedlnil tým, že sa tam zle parkuje, alebo že som chorý. Veď prídem nabudúce... Ale čo poviem jemu? Parkovanie mi neprejde je tam miesta aj pre dva tanky. No nič, tak idem, aspoň poviem chalanom, že som bol a že je to na nič.
Jozef Černek
O pár kíl chudší, o stupeň veselší, stále namyslený
Veštice mali pravdu, podľa všetkého zomieram. Už dávnejšie mi dve veštice a jeden samozvaný terapeut prorokovali smrť v 27 roku života. Takto už niekoľko rokov straším ľudí okolo seba. Moja profesia tak trošku súvisí aj s ľuďmi zaoberajúcimi sa vecami, medzi nebom a zemou. Preto musím občas komunikovať aj s takýmito prorokmi. Takto napísané to znie strašne, ale jeden múdry pán, robí pre našu firmu horoskopy, mi vysvetlil, že ono to môže byť aj trošku inak. On, ale aj tie veštice mali pravdu. Mám 27 a prišiel môj čas, istá časť zo mňa naozaj umiera.
Jozef Černek
Ako schudnúť a nescvoknúť...
Rozhodnutie zhodiť „pár“ kíl navyše, tlelo vo mne posledné tri roky. Vždy cestou z chladničky som mal také výčitky svedomia, že som iste spálil aj 400 kalórií. Na tieto výčitky však veľmi dobre zaberajú lieky v podobe hranolčekov, chipsov, pudingov, alebo (zvlášť účinná terapia) rezeň obalený v zemiakovej placke. Plackovú terapiu mám obzvlášť rád. Placky, alebo po našom „cmudnu“, som si dokonca preniesol aj do vízie o mojej budúcej manželke. Jedným zo základných kritérií je, aby vedela piecť výborné placky, a aby bola táto činnosť jej hobby. Nakoniec však z toho vznikol bludný kruh, niečo ako závislosť. Pri pohľade do zrkadla som chytil taký záchvat depresie, že som musel ihneď niečo zjesť.
Jozef Černek
Vôňa jari
Včera som na okamih zacítil vo vzduchu jar. Naozaj! Po ďalšom dni strávenom za sliepňajúcou obrazovkou, po vybavení stoprvého telefonátu som sa konečne pobral domov. Keď som otváral dvere na aute udrelo mi to do nosa. Odniekiaľ zo vzdialeného vesmíru, kde poznajú našu budúcnosť mi poslali signál: „....vydrž už čoskoro....“Nemám rád zimu lebo je osamelá, nemám rád skorú tmu lebo smutná. Ľudia sú čoraz viac pochmúrnejší, a odpornejší k sebe i svojmu okoliu. Zo všetkých strán sa na nás valia správy o smrti, vtáčích chrípkach, naštvaných moslimoch, padajúcich strechách či vládach a znásilnených ženách. Snáď najveselšou správou posledného obdobia sú zmrznuté autobusy v Blave a zmrznutá vodka v Rusku.
