Rovnako tak existuje asi šesť variant, kde je vchod do tunela, kadiaľ sa dá prejsť popod Dunaj do druhej - dnes maďarskej časti mesta Komárno - Komárom.
Dnes už mesto dobýjať nemusíte, otvára sa vám samo, a čo tu robiť?
Komárno nie je typicky turistické mesto, takže o turistov sa potkýnať nebudete. Služby vám tu zatiaľ nebudú servírované na zlatom podnose. Ale práve v tom môže byť jeho krása. Komárno treba objavovať. Môžete tu rybárčiť. Môžete si vybrať, na ktorom kúpalisku s termálnou vodou strávite deň. Či na slovenskej alebo maďarskej strane. Prípadne to môžete striedať. Ak ste priaznivci neorganizovanej prírodnej pláže, môžete si vybrať rieku. Váh, či Dunaj, čo vám je bližšie. Ste priaznivci nudizmu? Nech sa páči, aj pre vás tu máme vašu vlastnú pláž. Ak ste moralista alebo historický turista, môžete sa vydať na obhliadku kostolov, máme ich viac a v tom vojenskom máme aj galériu. V lete určite stretnete, či už na letných pódiách alebo v kaviarňach, skvelých hudobníkov, či už s gitarou alebo husľami. Určite vás prekvapí aj slovenský folklór. Komárno má svojim návštevníkom, ale aj obyvateľom, čo ponúknuť a čo povedať. A nehovorí to v jednom jazyku. Zvyknite si a vitajte!
Slovania mali len máloktorého vládcu Rakúsko-Uhorska tak radi, ako kráľa Matiáša, teda Mateja Korvína. Zrejme preto ho nájdeme aj v Detvanovi ako spravodlivého kráľa. Bol to práve tento kráľ, čo si mesto, ktoré ma Slovensku najviac slnečných dní, tak obľúbil, že tu dal postaviť palác a významne sa zaslúžil o slávu mesta. Mestské výsady dal Komárnu Belo IV. a na slobodné kráľovské mesto ho povýšila Mária Terézia. Čo teda bolo a nepochybne aj je na tomto južnom meste tak zaujímavé? V prvom rade atmosféra.
Žijú tu v symbióze dva národy, v meste väčšinový, maďarský a väčšinový v štáte, slovenský. Oni sami kedysi za Veľkej Moravy či Uhorska, ale ani dnes, s dualitou problém nemajú. Samozrejme, občas to zaškrípe, najmä keď vám predavačka ani za svet neodpovie v inom, ako svojom jazyku. Dlho ma to tiež rozčuľovalo, až kým som si neuvedomil, že je to vlastné taký mestský folklór. Je bežné, že aj v rodinách sa na mamu hovorí slovensky a na otca maďarsky. Dialóg teda plynulo beží v oboch jazykoch a zvláštne to príde len človeku, ktorý hovorí výhradne jedným. Podobne, ako nám do slovenčiny pribúda stále viac anglických slovíčok, tu v meste sa už roky niektoré slová miešajú. Napríklad chlebík vo vajíčku je proste „bundáškenér", aj keď sa váš strýko volá Štúr. Len máloktorá rodina v Komárne je národnostne úplne „čistá". Preto snaha politikov o vykresľovanie národnostných problémov v meste vyznieva skôr smiešne. Ak si toto uvedomíte, začnete vnímať mesto inak.
V prvom rade ako úžasnú ukážku živej histórie. Pevnostný systém, ktorý je mimochodom temer úplne zachovalý, je právom raritou európskeho formátu. To najmohutnejšie, a síce stará a nová pevnosť je síce trochu ukryté a zamknuté, ale sú spôsoby a nie nejako ťažko prekonateľné, ako sa môžete vydať na naozaj dobrodružnú výpravu. So sprievodcom, či na vlastnú zodpovednosť bez. Každého, koho som do pevnosti bral, ohromila hlavne majestátnosť a atmosféra priestoru. Veď v novej pevnosti bolo ubytovaných cez 25 tisíc vojakov, čo nás prišli v 68 „oslobodiť". Mária Terézia dokonca plánovala 200 tisícovú armádu a verte mi, že by ste ju v pevnosti v pohode schovali. Dobrodruhov iste bude zaujímať podzemie či kazematy, kam sa s trochou šikovnosti a odvahy môže návštevník vydať. Tradujú sa rôzne podzemné prepojenia kostolov, či pevnostného systému vôbec. Pravda či mýtus? Popýtajte sa miestnych. Veď najväčšími archeológmi sú deti, ktoré majú bašty prelezené skrz na skrz a stále je čo objavovať. Pravdou je aj to, že na mnohých miestach uličky Komárna v podzemí zvláštne dunia. Skrývajú podzemné priestory? Určite.
Mnohé z nich môžete objaviť aj vy. Keď nie inak, tak pri pohári dobrého vína či piva. Podzemné priestory, ale aj bašty samotné, totiž neskrývajú len galérie a múzeá, ale aj reštaurácie, kaviarne či prosto krčmičky. Okrem zvláštnej podzemnej atmosféry tu nájdete aj dobré jedlo. Nech už o Maďaroch počúvate čokoľvek, pár vecí sú zaručená pravda. Variť naozaj vedia, sú hrdí národovci a pyšní na svojich predkov. Prečo spájam tieto veci? Kvôli neuveriteľne chutnému jedlu. Ak má každý národ svoje národné jedlo, tak Komárno má svoje mestské. Úžasnú Jókaiho fazuľovú polievku. Pozor! Slovákom sa fazuľová spája s vegetariánstvom, tu je to kombinácia údeného mäsa a jemne pikantnej fazuľovej chuti. Ak je jedlo ako báseň, tak túto napísali Mór Jókai a dodnes píšu komárňanskí kuchári. Chutný obed určite spláchnite príspevkom slovenského národa - zlatistým mokom - pivom a vydajte sa na objavenie novej histórie.
Novou históriou som pomenoval Európske nádvorie. Teda námestíčko, kde nájdete zhmotnené smerovanie Slovenska z deväťdesiatych rokoch uplynulého storočia. Teda náš vstup do Európskej únie. Stavbu, kde bok po boku stoja domy reprezentujúce svojou architektúrou rozličné krajiny "starého" kontinentu. Obhliadka vám nebude trvať dlho, ale odporúčam nasať atmosféru v tamojších kaviarničkách. Či už tej malej útulnej a trochu skrytej alebo vo viac poschodovej a pompéznej, kde vás pri vchode bude vítať rozkošný mini psík. Komárno však nie je len o histórií a jedle. Je aj o športe, na prechádzku, alebo ak chcete, na beh či „kolieskokorčuľovanie", sa môžete vydať popri rieke, kde trénuje náš olympijský štvorkajak. V jednom ťahu sa tak prejdete popri baštách či dvoch riekach a skončíte pri Mŕtvom ramene Váhu. Opäť jedinečná atmosféra kombinácie farieb vody, slnka a tieňa stromov. A ak už toho máte dosť a chcete stretnúť majstrov sveta, skúste to v hotelíkoch. Niektoré dokonca sami prevádzkujú. Takže sa vám môže stať, že raňajky vám naservíruje olympijský víťaz.
Komárno má svoju zvláštnu a hrdú atmosféru. Maliari maľujú jeho vodárenskú vežu s dúhou, fotografi zvečňujú Dôstojnícky pavilón slnečnej farby a kamery zaberajú komárňanské lodenice a železného námorníka v parku pri západe slnka. Stalo sa už pravidlom, že sa tu „bijeme" o a pre sochy. Ale to naozaj nie je to pravé Komárno. Komárno sú predovšetkým ľudia. Ľudia, ktorí sa hrdo hlásia k svojmu mestu, k svojim predkom, k svojej pevnosti a vôbec ku všetkému, čo ich spája. Na pozdrav, dobrý deň, vám tu možno odpovedia Jó napot, ale nie je to provokácia. Nap je v maďarčine slnko, želajú vám dobrý – slnečný deň a tých máme v Komárne naozaj dosť.
