V srdci Komárna, len kúsok od majestátneho Kostola sv. Rozálie, sa pred dvoma dekádami odohrala tragédia, ktorá by dnes naplnila titulky bulváru i serióznych médií. Majitela záložne zavraždili sekerou. Podobne šialenou smrťou skončil život pravdepodobného autora kostala sv. Rozálie. Nie je to len príbeh o vražde – je to príbeh o sláve, závisti, zrade, a krutom osude ženy, ktorú dohnala spoločnosť k pokoreniu. Príbeh génia, ktorý navrhoval chrámy – a napokon bol zavraždený sekerou v kuchyni vlastného domu.
Génius s mešcom plným dlhov
Johann Packh, brilantný architekt a pravdepodobný autor návrhu Kostola sv. Rozálie, bol mužom vizionárskeho talentu. V Ostrihome projektoval baziliku a jeho meno sa spájalo s najvznešenejšími budovami svojej doby. No domov mu nevoňal omietkou, ale dlžobami. Jeho manželka, Mária Krotky, dcéra osobného lekára ostrihomského arcibiskupa, si žila „veľkopansky“ – a to aj vtedy, keď na to už dávno nemali.
Smrť architekta: klamstvo, bozky a sekera
V októbri 1839 vtrhol nadránom do domu Packhovcov muž, ktorého poznali. István Ribi, bývalý vojenský sluha generála Chaudelota – suseda rodiny. Pravidelný návštevník, ktorý kedysi bozkával Packhovi ruku zo vďaky, tentoraz zaklopal so zvrátenou lžou. Vraj generál potrebuje spísať testament.
Kým si nič netušiaci Packh obliekal kabát, Ribi sa vybral do kuchyne a pod plášť si skryl sekeru. V momente nepozornosti zaútočil. Packh sa bránil, no zraneniam podľahol. Zlodej si odniesol zlato, striebro, hodinky, šperky – a odkráčal ako duch noci.
Odsúdený, ale nie sám
Ribi bol rýchlo dolapený, no pred popravou vyriekol osudové obvinenie: tvrdil, že ho na vraždu naviedla samotná Mária Packh. Tá bola vzápätí zatknutá. Jej tri deti odobrali a zverili ich do opatery strýka. A hoci súd napokon Máriu v roku 1841 oslobodil, mesiace vo väzení ju fyzicky i duševne zničili. Vlasy jej zošediveli, bola zbavená majetku aj detí. Žila v hanbe, v biede, a jej život sa rozpadol ako mramor po údere kladiva. Jedno z jej detí zomrelo bez nej. Ostatné jej vrátili až o tri roky neskôr.
Syn, ktorý utiekol z Uhorska a kolonizoval Kanadu
Syn János, ktorý v čase vraždy mal len osem rokov, neskôr ušiel pred represáliami po revolúcii 1848/49 do Turecka. Zmenil si meno na gróf Pál Oszkár Eszterházy, slúžil v britskej armáde v Indii a Afrike a nakoniec emigroval do USA. Tam založil Prvú uhorskú kolonizačnú spoločnosť a priviedol stovky ľudí z Uhorska do Kanady. Jeho osud je ako román o dobrodružstve, ktoré sa zrodilo z tragédie.
Architekt, ktorý si postavil vlastnú kryptu
Johann Packh, tento génius bez šťastia, odpočíva vo večnosti v podzemí ostrihomskej baziliky – v krypte, ktorú sám navrhol. Jeho dielo žije, aj keď jeho život vyhasol násilne.
Mária Packh dožila svoje dni v Nových Zámkoch, odkázaná na milodary miestnej kapituly. Bola vdova bez mena, matka bez detí, žena s povesťou poškvrnenou klebetami a mužom, ktorý ju miloval, no nezachránil.
Temnota sa vracia: Vražda v záložni
Sekera sa v Komárne stala nástrojom smrti koncom 90tych rokov.
Pred viac ako dvadsiatimi rokmi sa v jednej z komárňanských záložní odohrala scéna ako z hororu. Dušan, muž známy v komunite, mal v ten deň dostať vyše milión korún od neznámeho dlžníka. Do prevádzky však vkročil niekto iný – vrah so sekerou zabalenou v igelitke.
Prvý úder mieril do tváre. Dušan padol. Nasledovalo ďalších päť rán – brutálnych, presných, chladnokrvných. Posledná – rana istoty – zasiahla hlavu ostrím. Zmizlo vyše 600 gramov zlata a 9 000 korún. Krvavé stopy, no žiadny páchateľ.
Brat zavraždeného ponúkol odmenu 2 milióny korún za informácie vedúce k dolapeniu vraha. Márne. Prípadom sa zaoberali špecialisti z Bratislavy. Ich verdikt bol zdrvujúci: nešlo o prácu profesionála, ale o niekoho z Komárna, niekoho známeho. Afekt. Pomsta. Nenávisť.
Vrah sa do dnešného dňa nenašiel.
Komárno a tieň sekery
Je to len súhra náhod, alebo je nad týmto mestom niečo viac? Ako keby niekto či niečo občas zložilo bremeno civilizácie a pripomenulo nám, že aj v najkrajšom meste môže ticho ukrývať temnotu.
Architekt, ktorý si navrhol vlastnú kryptu. Obchodník, ktorý veril, že sa mu vráti dlh. Dve obete. Dve obdobia. A jedna spoločná stopa – sekera a nevyriešený tieň, ktorý sa nad Komárnom vznáša dodnes.
Podobné, ale menej kruté, príbehy vám budeme rozprávať ak sa vyberiete do Komárna s našimi legendami.
Text: Podľa archívnych podkladov Evy Dénesovej z knihy: Legendy Komárna (www.legendykomarna.sk)
