Naši predkovia v predvianočnom čase našli zaujímavý spôsob ako prepojiť pohanské zvyky, silný vplyv cirkví na bežný život ľudí v ľudovej kultúre. Obrady, rituály a rôzne zvyky mali viacero funkcií. Odháňali démonov, zlých duchov, bránili chorobám, prinášali úrodu, odháňali zimu, ale najmä hľadali lásku a zabezpečovali dobrú budúcnosť. Na Luciu dievky vymetali zlých duchov. Zamúčili si tvár, odeli si biele plachty, vzali pierka a poďho vymetať kúty izbice. Zaujímavé je, že šlo o tichý rituál. Naproti tomu, chlapci zas čo najhlučnejšie, trúbením na rohy, práskaním bičov, krikom, neskôr i strieľaním, odháňali zo strání strigy či zlé mocnosti. Nie len na Luciu ale i na Katarínu či na zimný slnovrat.
Presne si pamätám, ako sme vytvárali program k stridžím dňom. Aj na tanec Lucie, ktoré nám folkloristom robila nefokloristka Broňa. Pamätám si aj na to, aký super bol a aj na to ako, Puťka padla na (s prepáčením) zadok, keď sme ho tancovali na námestí. Rebeli toho za 5 rokov zažili naozaj dosť.
Ale späť k Luciám, či skôr k stridžím dňom. Práve Lucia bola totiž vrcholom stridžích dní. Martin (11.11.) ich začínal. Pastieri chodili po domoch s vinšom a zelenou vetvičkou, aby sa statku darilo a z jari aby sa rozmnožil. Na Katarínu sa trúbením na krížnych cestách vyháňali strigy z dediny. (Existuje výskum, podľa ktorého pravidelná Katarínska zábava začínala i končila v humnách (stodola (napr. úložisko sena a slamy) ) spoločným (len pri tej príležitosti tolerovaným) prespaním dievok a chlapcov.
Práve vyháňanie démonov bolo pre ľudí v slovenských dedinách mimoriadne dôležité, im totiž pripisovali všetky neduhy na statku, ale i na ľuďoch. Zaujímavé je, že rôzne obrady boli neskôr sprevádzané modlitbami.
Na Barboru bolo zas treba odrezať konárik z čerešne, v ústach mu vodu z potoka nanosiť a ak do Vianoc vykvitol, dievka sa v ďalšom roku vydala.
Na Ondreja zas dievčatá hľadali svojho nastávajúceho. Triasli plotom o siali konope. „Plote, plote, trasiem ťa, milý Ondrej prosím Ťa, aby si mi dal znati, s kým ja budem pri oltári státi...“ (zvyk a verš z Turca)
Konope vysiate na Ondreja malo vzísť na jar pri dome toho chlapca, ktorý si dievku, čo siala, vezme.
Na Mikuláša sa do domu nesmela pustiť stará žena, „bo by do domu škodu nanosila“ a ani do hory neslobodno ísť, bo by človek život stratil či strašného neduhu priniesol.
Na Luciu bolo treba aj cesnak zjesť, aj na dverách kríz spraviť„žeby sa striga dnu nepretiahla...“
Tak pozor, na Luciu pozor daj. Nepraď a ani nepleť. Na krížne cesty sa nedaj a tiež na križovatkách pozor daj. Keď na Teba „cez obočie žena škaredo na Luciu v predvečer hľadí, to isto striga je a počarovať Ti ide... chytro sa Ty zo tri razy prežehnaj, prsty prekríž a decku červenú mašľu na ľavej ruke uviaž...“ A ani Zdravas a Otčenáš na škodu nie je.
Týmto, ale i inými zvykmi sa zaoberajú Rebeli. Folklórom motivovaný súbor. Aby sa nezabudlo. Aby sa nezabudlo na život našich otcov i starých materí ...
(zdroj: www.rebeli.sk knižná publikácia: SLOVENSKO 3 ĽUD časť II.)
