Minulý rok sme si podali 4 projekty, ešte na Ministerstvo kultúry. Tri z nich šli na náš najväčší projekt, lebo tak to robíme. Spájame sa, aby sme niečo zmysluplné stvorili. Nielen v tomto, ale vo všetkom, čo robíme. Viete, z 300 € naozaj nič svetoborné nespravíte. Tak sme sa spojili, tri inštitúcie, ktoré robia kultúru. Spájať sa však nesmie. Tak ste nám to zamietli. Pre istotu všetko, čo sme podali. Dobre. Nepochopili sme sa, smola, povedal som si. Moja chyba.
Všetky akcie, aj tie, na ktoré nežiadame, sme aj tak spravili, lebo ich robíme pre deti, dospelých a vôbec. Nie pre vás. Zaplatili sme si ich sami.
Spýtal som sa, čo bolo zle. Povedali mi, poučil som sa, usmial na tety a toho roku napísal tak, ako ste kázali, súdruhovia a súdružky. Teraz už na Fond na podporu kultúry…
Ako honosne a protikorupčne to znie, že? Škoda len, že treba prvú stranu projektu kamarátom poslancom posielať alebo ešte lepšie štátnym tajomníkom.
Štátny tajomník, milé deti, to je taký ujo, ktorý sa na vás usmeje, keď ste dosť neodbytný a k ministrovi sa hlásite. Minister vás neprijme, lebo musí ministrovať, voľakedy to síce znamenalo slúžiť, ale dnes to znamená v limuzíne sa voziť. Tak on čas nemá, ale tajomníka pošle. Ten v zásade nič nevie, nič nemôže a v ničom sa nevyzná, ale naučili ho takú formulku povedať: „pošlite mi to, pozriem sa na to….” Bez kamarátov dnes nič neprejde.
My sme neposlali. Viete, je mi z toho totiž na grc. Myslel som, že keď sa odbavíte na diaľniciach a stavbách, kultúru necháte kultúrnou. Tak ani to mi nevyšlo. Ach, ja blbec. Zadky treba bozkávať a nie kultúru robiť.
Na každú akciu pozývam papalášov, niežeby mi na nich záležalo. Už som dokonca jedného do krvi urazil, lebo som ho nespoznal. Ale ani novinárov, ani sponzorov kultúra detí nezaujíma. Kým nepríde papaláš. Ten je hneď zaujímavý. Nechápem, väčšinou ani spievať nevie. Čo už. Taká je doba. Tak ich pozývam, oni potom do kamier povedia: „Úha, aké šikovné deti…”, vypijú svoju kávičku, zjedia chlebíček, sadnú do limuzín a zavolajú mesiac pred voľbami… To mi nevadí, hlavne že prišli.
Toho roku ste zaviedli poplatky a zrušili pár tlačív. Super. Už sa nemusím prosiť poisťovniam, kde nič nemám, aby mi potvrdili, že nič s nimi nemám. Poplatky sú fajn, aspoň to odradí nezmyselné projekty včera založených združení, kde sa politici hrajú na kultúru… Smola, neodradilo… Oni dokonca mali aj dosť bodov. Sranda, aké nečakané.
Viac bodov ako naše deti - Rebelíčatá, čo robia slovenský folklór v Komárne. Tie ste ale nepodporili. Asi to nevedia dosť dobre. Škoda, že vyhrali Šaffovu ostrohu. Mali by ste poučiť aj ľudí v porote. Čo je kultúrne a čo nie. Takto to nevyzerá dobre.
Ale nezamietli ste nám len Rebelíčatá a ich rozprávku. Zamietli ste aj Rebelov a tance z dolnej Nitry. Čo už, folklór u vás na fonde asi nikoho nebaví. Naša smola. Ešteže baví divákov.
Zamietli ste aj festival v malej dedinke na južnom Slovensku. Čo už, asi je to dedinka moc malá. Aj tak bude, tak ako každý rok.
Zamietli ste aj muzikál. Ten je už veľký. Najprv ho videlo 26 tisíc ľudí. Teraz ho hráme už od februára. A zatiaľ len 5 000 divákov. Aj na neho sme pýtali peniaze. Viete lacná sranda to naozaj nie je, ale toto decká baví.
Vyjadrili ste sa až v máji, že nepodporíte… Lebo nám chýbajú akési záhadné body.
Asi mal muzikál byť o nejakom vašom súdruhovi. A ja debil, že Shakespeare bude fajn. Čo už, my žiadame, vy občas dávate. Tak my musíme držať huby a krok, nik vám nepovie, čo si myslí, lebo v kultúre robia kultúrni ľudia. Čo je vaše jediné šťastie, inak by si ktosi podal projekt na rekonštrukciu aktu defenestrácie na vašom úrade. A myslím, že by bolo jedno, či ho podporíte alebo nie…
Zamietli ste nám všetko, čo sme poslali. Hovoríte si Fond na podporu kultúry. Len ste súdruhovia nenapísali, ktorej to vlastne kultúry ste fond. Viete, nám sa tu trošku ťažko existuje. Ťažšie ako v Martine alebo v Žiline. Slovákov je tu 30 %. Tá menšina okolo nás je v značnej väčšine. Nie, netrpím xenofóbiou, len hľadám spravodlivosť. Oni žiadajú aj z rovnakého mešca ako my, len oni sú menšina, tak im dáte. Nám netreba, sme totiž tá hrozná väčšina. Potom žiadajú aj z menšinového grantu. Hm. Tam my nesmieme, hoc menšinou sme tu my.
Viete, ako vyzerá veľký festival nášho mesta? Vyhrali voľby, sú teda v demokratickom práve rozhodovať koho poveria zostavovaním programu. Poverili a zaplatili firmičku, ktorú náhodou vlastní budúci veľký človek čisto maďarskej politickej strany.
Čo myslíte, koľko slovenského programu za štyri dni tu bolo? Chcel som spočítať pomer maďarských a slovenských kapiel. Ale nebolo čo dať do pomeru. Ale nič proti nim, sú šikovní. Šikovnejší ako my. Lebo to my sme sa nespýtali vopred, ako sa bude zostavovať program.
Sú šikovní, vyhrali voľby, obstarávanie a po slovensky podľa mňa ani nehovoria. Veď na čo by aj. Nepoznajú teda slovenské kapely, preto tu žiadna nebola. Nepoznajú slovenskú kultúru, veď načo by aj. Z Maďarska ich príde dosť a naozaj lacnejšie ako naše.
My na kultúru máme Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Oni majú len seba a vlastné fondy. Och, prepáčte. My máme Fond na podporu kultúry. Ten sa má starať o slovenskú kultúru. My ju asi správne nerobíme, lebo nám zamietate všetko.
Alebo sa len nestrkáme do správnych zadkov?
Ťažko povedať. Ale viete čo, súdruhovia? My tú kultúru spravíme aj bez vašich peňazí. Tak sa príďte konečne na nejakú našu akciu pozrieť. Nech už konečne vidíte, čo nepodporujete. A úprimne vám želám, aby vaše deti chodili do takých krúžkov, ktoré robia zmysluplnú činnosť, pevne verím, že aspoň tie sú na listine podporených žiadostí.
