Klavír, hoci tiež nie je lacnou záležitosťou, má najmä symbolickú hodnotu. Aj keď klavír nesie spojitosť s tak slávnym menom, o státisícoch sa nedá hovoriť.
Béla Bartók (* 25. marec 1881, Nagyszentmiklós, Rakúsko-Uhorsko – † 26. september 1945, New York, USA) bol svetovo známy hudobný skladateľ, jeden z najoriginálnejších a najprínosnejších predstaviteľov hudby 20. storočia. Svetový význam získal nielen ako skladateľ, ale zároveň ako výborný klavirista a uznávaný etnomuzikológ, ktorý sa intenzívne venoval výskumu ľudovej hudby.
Bartók na svojich cestách po Slovensku medzi rokmi 1906 až 1918 zaznamenal až 3 223 slovenských ľudových piesní, ktoré následne systematizoval a pripravil na edíciu v troch zväzkoch. Už v roku 1910 začala jeho spolupráca s Maticou slovenskou. Svoju zbierku, nazvanú Slovenské spevy, odovzdal v rokoch 1922, 1924 a 1928 Matici slovenskej, pričom sa snažil o jej publikovanie. Nanešťastie, komplikovaná spoločenská situácia a isté politické tlaky viedli k tomu, že sa to nepodarilo. Matica slovenská bola dokonca istý čas zakázaná, čo len potvrdzuje, že jej osud býva často spojený s rôznymi prekážkami, ktoré, mimochodom, pretrvávajú aj dnes.
Zber piesní, ktoré Bartók zaznamenal, sa sústredil na viacero lokalít, pričom jednou z významných zastávok boli Dražovce pri Nitre, kde dokonca napísal list svojej budúcej manželke. Celá zbierka bola v Matici slovenskej dlho uchovávaná. A vďaka Alici a Oskárovi Elschekovcom, ktorí jeho dielo spracovali a vydali, sa nám zachovalo obrovské množstvo hodnotného materiálu.
Aj keď si odborná verejnosť a folkloristi na Slovensku význam Bartóka uvedomujú, jeho meno a prínos v slovenskej spoločnosti nerezonuje tak silno, ako je to v susednom Maďarsku, kde je považovaný za národnú ikonu. Je to škoda, pretože mnohé folklórne súbory aj dnes ťažia z toho, že sa tento vynikajúci klavirista odhodlal vytvoriť tak vzácnu zbierku našich ľudových piesní.
Pod vplyvom zložitej spoločenskej situácie a politického napätia opustil Bartók v roku 1940 Európu a presťahoval sa do Spojených štátov, kde aj zomrel. Jeho hudobný odkaz však žije ďalej.
Matica slovenská aktuálne zapožičiava klavír, ktorý nesie jeho meno, na svoje pracovisko do Komárna. A tu v spolupráci s Divadlom Komora, chceme opäť pripomenúť spojenie Bartóka, uznávaného maďarského hudobného skladateľa, so slovenskou kultúrou.
Aktuálne prebieha v Matici slovenskej v jej archívoch bádanie, ktoré by malo spresniť, prečo je tento konkrétny klavír (značky Petrof), spájaný práve s osobou Bélu Bartóka. Ak by sa listinne potvrdilo, že ide o nástroj, ktorý Béla Bartók naozaj pri svojom výskume či výuke (vyučoval hru na klavír) používal, resp. či bol Matici slovenskej darovaný z jeho pozostalosti, určite by sme (v spolupráci s ďalšími organizáciami) usporiadali minimálne koncert venovaný tomuto umelcovi. Prípadne aj výstavu, na ktorej by sme verejnosti priblížili jeho systematickú prácu.
Samotný hudobný nástroj bol bezpečne prevezený do Komárna a po jeho aklimatizovaní sa mu budú venovať odborníci, aby ho prezreli, posúdili jeho stav a nástroj samozrejme naladili.
Do Komárna včera prišiel nie len premiér Robert Fico, aby sa tu stretol s premiérom Maďarska a prezidentom Srbska, ale získali sme aj vzácny nástroj, ktorý spája hudobno-folklórny svet Maďarska a Slovenska.
zdroje:
https://matica.sk/ubehlo-140-rokov-od-narodenia-bela-bartoka/
https://hc.sk/aktuality/2520-bela-bartok-slovenske-ludove-piesne-suborne-vydanie
https://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/561030-slovenske-ludove-piesne-belu-bartoka/
