Na tukové vankúšiky, okrem sedavej práce, veľmi dobre vplýva aj fenomén dnešnej doby, a to je televízia a reklama zvlášť. Osobne mám veľmi rád reklamu, i keď si uvedomujem, že je to niečo, čo nás môže v konečnom dôsledku zabiť. Popri dennej dávke televíznych seriálov či filmov, vám každých 20 minút niekto dokazuje aké výborné sú chipsy, akú geniálnu chuť majú umelé výtvory, ktoré chutia lepšia ako syr. No kto by odolal? Ja žiaľ nie.
Aj keď nemám po ruke puding s večnou šľahačkou, nejaké slané nezmysly, ktoré upokoja rozvášnené šialenstvo chuťových buniek, sa vždy nájdu. Popri výborných orieškoch obalených v soli je najlepšia vec na svete presladená limonáda tmavej farby. Pomaličky, postupne, som najväčší pocit šťastia pociťoval pri plnom tanieri a nebolo nič, čo by to nahradilo. Jedného dňa som však potreboval niekam poslať svoju fotku. Poprosil som kamaráta, aby ma odfotil, spoločným úsilím sme sa snažili prekryť aspoň piatu a šiestu bradu. Keď som nakoniec videl výsledok, spravilo sa mi až fyzicky zle. Povedal som si, že s tým treba niečo spraviť.
Tabletky a prístroje nevynucujúce si pohyb, som zavrhol hneď od začiatku. Rozhodol som sa pre stroj, na ktorom bicyklujete bez sedačky. Prvý trojhodinový športový výkon som podal, keď som z tisíc súčiastok vytvoril ono monštrum, ktoré podľa reklamy, z človeka zhodí tuk bezbolestne za 30 minút denne. Vydržal som 15 minút a videl som červenú hlmu. Hneď som sa aj odmenil nízko kalorickými špagetami. Zjedol som ich asi kilo. Zhodou náhod sa aj u nás vo firme objavil podobný prístroj. (Sme firma zaoberajúca sa zdravím.) Po dvoch týždňoch „bicyklobehania“ som nabral kondičku a 40 minút som zvládal v pohode. Zhodil som dve kilá, zlomil dva stroje a v depresii cez víkend pribral všetko späť, plus niečo navyše.
Keďže nebolo na čom cvičiť a na fitness, kde sa predvádzajú „pracháči“ a svalovci, si netrúfam, rozhodol som sa zmeniť stravovacie návyky. To bola tá osudová chyba. Začal som sledovať množstvo „kcal“ na rôznych polotovaroch (žijem sám). Zistil som priam hororovú vec. Jedno 40 minútové cvičenie spáli, takmer presne, jednu jedinú čínsku polievku, ktorá sa zalieva vrelou vodou. Na večeru si dávam tak tri. Začal som teda sledovať tieto depresívne číslice takmer všade. Boli by ste prekvapení, z čoho všetkého sa priberá. Na koniec som nič iné celý deň nerobil, len zhľadúval, čo by som mohol zjesť.
Chudnutie je proste boj. Boj s reklamou, boj s návykmi a číslami, ale predovšetkým ten najťažší. Boj o to, nájsť šťastie v niečom inom ako v jedle. Momentálne čakám na dobierku, posielajú mi zlomené súčiastky a som rozhodnutý spojiť všetky získané poznatky o chudnutí do kopy. Cvičím a jem len ovocie, zeleninu a ryžu. Trochu mi z toho šibe, tak som napísal tento príspevok... niečo ako ventil. Držte mi palce a nehovorte so mnou o jedle... Aktuálny stav: presne 100 kg čistej váhy rozložených na 187 cm. Ak chcete, o vývoji vás budem informovať, možno to bude mať zmysel.