Nie, nemyslím nič sexuálne, proste dotknúť. U mužov je to podanie ruky (ak ste v ťažkej adolescencii, tak „give me five“), pri tých krajších polovičkách ľahký bozk na líčko, a ak je to zmiešané, tak....to je rôzne, ja mám rád vôňu vlasov. Neviem čím to je, ale s niektorými ľuďmi si proste rozumiem ihneď. Priaznivci reinkarnácie by teraz asi poznali odpoveď: „..v minulom živote Ti to bola manželka, sestra alebo tvoj vrah ...“ V podstate mi je to jedno, dôležité je to, že dýchame v rovnakom rytme a a nepotrebujeme ťažkú salvu slov na vyjadrenie jednoduchej vety: „Som rád s tebou...“
Takto prejde pár hodín, alebo dní, alebo len skončí pobyt na chate. A zrazu je to tu. Sľub, že si zavoláme, pocit akoby Ti niekto ukradol kúsok duše a spotené oči.
Nikdy neplačem, pretože mi v detstve vnútili teóriu, že na chlapa sa nepatrí. Ale niekedy mi zlomí hlas, trasú sa mi ruky a nechcem, aby sa na mňa ktokoľvek pozeral. Tak je to aj teraz.
Pripravujem sa na vianočný večierok pre „môj“ súbor. Vymyslel som si samovražednú vec. Maturantom kúpim darčeky ja. Veď čo už na tom len môže byť, kúpiť nejakú „blbosť“ dospievajúcim ľuďom. Keď som však začal uvažovať nad tým, čo by to vlastne malo byť, uvedomil som si to v celej kráse. Položil som si totiž otázku, o čom to je? Malo by im to pripomenúť, že nejakú dobu strávili s nejakými ľuďmi. Tak ako ja pred rokmi. A to musí vystihovať ten darček. Ono to totiž nieje o Vianociach, ono je to o rozlúčke, rozlúčke s niečím výnimočným, niečim, čo sa viac nezopakuje. Každý z nich pre mňa niečo znamenal. Nebol to dlhý čas, čo ich poznám, ale jedno z najdôležitejších období ich života. Videl som ako sa formujú a utvárajú si názory. Videl som ich prvé lásky a prvé pokusy stať sa rovnoprávnym účastníkom dialógu. Videl som, ako si prvý krát uvedomili, že ich názor má cenu a ich myšlienka má reálnu tvár. Odchádzajú do života, aby zmenili svet.
Zároveň však odchádzajú odo mňa, od nás, a to je to čo neznášam. Keď ma ľudia opúšťajú. V tých chvíľach som čudne (trochu trápne) vtipný a snažím sa tváriť ako chlap. Samozrejme vôbec, ale vôbec sa mi nedarí. Veď si len spomeňte na triedne výlety, či spoločné akcie, aké ťažké bolo opustiť ľudí, s ktorými ste absolvovali klamstvá učiteľom, či skrývanie nesmelých bozkov.
V posledných rokoch odišlo z môjho života priveľa ľudí. Niektorí len o sto kilometrov ďalej, iní o pár sto viac. Niektorí už hovoria cudzou rečou. Tieto decká ešte nevedia kam pôjdu, ale už vedia, že pôjdu. Ja ešte neviem kedy sa to celé stane, ale už viem, že sa nestratia, a mňa to bude bolieť.
