Zakázané slová

Píšem Ti už piaty list a ako sa poznám, ani tento neodošlem. Možno ho zavesím na web a budem tajne dúfať, že sem zablúdiš a pochopíš. Ako Ťa poznám,  nebudeš to komentovať nijak špeciálne. Budeme sa naďalej tváriť, že o nič nejde. Obaja však vieme, že priveľa náhod v rade za sebou je už zázrak a nie náhoda. Ja ten zázrak pomenujem, ak dovolíš...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Je to také malé vesmírne spojenie, keď jeden zažije a druhý vytuší. Viem, kedy na mňa myslíš a mám nutkanie vytočiť Tvoje číslo, ale nespravím to, aby nevznikol dojem, že ma môžeš ovládať. Niekedy však náročky začnem hovoriť o tom, načo práve myslíš, aby bolo jasné aj tebe, že to nie je len tak... Nemôžeš o niekom vedieť toľko a myslieť si, že je to o.k., že je to normálne.

Už vieš, že hovorím o Tebe?

Áno, viem aj kedy sa hneváš, a kedy sa chceš smiať, len práve nie je nikto po ruke. Vtedy mi voláš a oznámiš mi nezmyselný dôvod našej konverzácie. To nemusíš. Nie je nutné hľadať dôvod. Stačí len zavolať a povedať to, čo cítiš. Viem, je to ťažšie ako vymyslieť odpoveď na nečakane nezmyselnú otázku.

Niekedy sa stane, že sa v našom svete objaví človek, ktorý tam nepatrí. Nemá nič spoločné s tým, čo žiješ Ty, len vieš, že Ti nejak podozrivo rozumie. Nie, nie je to láska, nechceš ho natierať medom a pomaly zožierať svojím životom, i keď niekedy na to myslíš. Je to niečo iné, také vesmírne. Proste je tu, teraz a v tejto chvíli má na to svoj dôvod. Možno sa o pár chvíľ stratí, lebo vykonal, čo mal.

Možno ostane v tieni tvojej duše, aby mohol rozdúchať oheň Tvojho ja. A možno sa bude objavovať len ako anjel, čo je Ti na pomoci. Občas o ňom nič nevieš, a zrazu, v jedinej chvíli, Ti je všetko jasné. V tej chvíli sa opäť stratí v čase.

Presne o tom je aj ten náš spoločný vesmír. Nie je môj, ani Tvoj. Je proste náš. V jednej chvíli neznámy a strašne ďaleký, o pár sekúnd, možno dní, sedíme v tieni a preberáme myšlienky, čo vyliezli z najtemnejšej hĺbky nášho strachu. Strach je totiž tá jediná vec, ktorá nás spája. Strach a láska. Strach z toho, že zrazu budeme sami. Láska, aby sme v tej samote mohli byť spolu. Len Ty a ja. Áno, možno skončíme spolu v nejakom čudnom domove dôchodcov a možno nie. Možno budeme na balkóne rozoberať príčiny ľudských zlyhaní o desať rokov. Možno sa Ty odsťahuješ do inej krajiny a ja Ťa budem len čítať v rôznych zavináčoch. Práve v tom je to možno tak krásne. To je ten zázrak.

Ja som ho nazval PRIATEĽSTVO. A ty sa netvár, že to nie je o Tebe...

Jozef Černek

Jozef Černek

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  267
  •  | 
  • Páči sa:  2 519x

Som človek a vnímam tento život, verím, že existuje dôvod, prečo vznikol. Pracujem ako riaditeľ súkromnej spoločnosti. Popri tom sa venujem študentom v dramatickom krúžku, vediem Dom Matice slovenskej v Komárne a pôsobím aj v Slovenských Rebeloch. www.dramatak.eu, www.rebeli.sk, www.dmskomarno.sk Zoznam autorových rubrík:  PohľadySkoro poéziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

286 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

768 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

326 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu