Už po mne chceš, aby som Ti rozprával rozprávky a najradšej máš tie, ktoré už poznáš. Lebo presne vieme, kedy sa budeme trošku báť a kedy sa zasmejeme.
To máš po mne, ja mám dodnes najradšej tie seriály, ktoré poznám a nové moc nechcem pozerať, lebo závislosť na Kostiach, Priateľoch a Frasierovi mi celkom stačí.
Už krásne tvoríš vety a začal si si vymýšľať. Dnes ráno, kým bola mamička v obchode, si „telefonoval” Tamame. Viem, že sa to nepatrí, ale keďže si telefonoval diaľkovým od televízora, tak som si Tvoj telefonát vypočul. Tak Ťa vraj „Tamama nemá čakať, lebo s mamičkou sa hráš na podkroví s vláčikom na havíšovi. A nebudeš papať sladkosti, lebo Ťa bolí bruško. Dáš si len nanučik a vínejku, lebo mama povedala, že žiadne sprostosti…”
Nie som si celkom istý, či by mamička súhlasila s touto informáciou, ale keďže to nepočula, je to v zásade v poriadku. A Tamame a aj babičke je vlastne celkom jedno, aký názor máme na Tvoje stravovacie návyky, lebo babičky a Tamamy sú na rozmaznávanie.
Mimochodom, už si sa úplne excelentne naučil používať obrovské oči a máš neprekonateľnú presviedčaciu taktiku. A tak si snáď u každého okrem mamičky vydobyješ päť posledných červíčkov, a nanučik „len na chvíľočku”.
Ešte stále nie celkom rozumieš slovu tajomstvo. Akonáhle sa na nejakom dohodneme, napríklad že Ti dám cukrík, ale bude to tajomstvo, utekáš za mamou a kričíš: „Tatiko dá sukríšek mamička, tajomstvo, mamička!”
Pomaličky sa pripravujeme na to, že v lete pôjde mamička kúpiť sestričku alebo bračeka. Ako správny rodičia sme Ťa zapojili do pomenovania súrodenca. Tak, ak to bude dievčatko, stotožnil si sa s tatinkovým nápadom a bude sa volať Marínka. A ak mamička prinesie chlapčeka, trváš na tom, že sa bude volať Sestrička.
Pevne verím, že tento nápad ešte zvážime, lebo by nám to narobilo veľa komplikácii napríklad v takej škôlke. Priviesť tam dvoch chalanov, Ondra a Sestričku by sa asi nestretlo úplne s pochopením. Ale možno aj áno, veď svet je dnes bláznivý.Počul som o dievčati, čo si kúpilo psíka a volá ho Covid.
A tým sa vlastne dostávame k tomu, aké obdobie žijeme. Nuž veľa sa toho nezmenilo. Napriek opatreniam vlády sa pliaga šíri našou krajinou. Všetci sa tvárime, že nevieme, čím to je, ale v podstate všetci to tušíme. Vláda kašle na ľudí a tak ľudia kašlú na vládu.
Čo platilo včera, dnes neplatí. Čo sa včera sľúbilo, to sa zajtra zakáže. Tí, čo majú rozhodovať, by mali počúvať tých najmúdrejších. Lenže oni sa len tvária, že počúvajú a rozhodujú si po svojom.
Rozhodujú tak, aby to vyzeralo, že je to múdre a pre ľudí, lenže to nie je ani múdre a vôbec nie pre ľudí. No a ľudia k tomu pristupujú rovnako. Tvária sa, že poslúchajú, ale popritom si robia to, čo považujú oni za múdre. Asi ti to nedáva zmysel, že? Ani nám, no a presne tak to aj vyzerá. Ľudia nedôverujú ľuďom, a preto vírus vyhráva.
Pritom by stačilo dodržiavať jednoduché pravidlo. Každý z nás je v niečom dobrý. Každý v tom svojom. Máme rodinného elektrikára, a keď potrebujeme čokoľvek s elektrinou, tak mu voláme. Pretože on vie o kábloch a o poistkách úplne všetko. Máme uja, ktorý opravuje autá, vie o motoroch a podvozkoch a kolesách úplne všetko. Keď ide o autá, voláme jemu.
Asi by si čakal, tak ako každý múdry človek, že keď ide o vírus a pandémiu, mali by rozhodovať ľudia, ktorí poznajú vírus a vedia, čo robiť v prípade pandémie.
Ale nie je to tak, rozhodujú ľudia,čo asi aj tušia niečo o medicíne, ale vedia málo o vírusoch a pandémii. Ba dokonca už rozhodujú aj ľudia, čo vedia veľa o elektrine a autách a nič o pandémii.
Žijeme zvláštnu dobu. A celkom iste pre niečo má svoj zmysel, ale ešte sme neprišli na to, aký. Ale verím, že keď už budeš dosť veľký, aby si toto vedel prečítať, bude po všetko a aj budeme vedieť, čo sme to vlastne robili zle.
Trošku poslúchaj mamičku a občas jedz aj zeleninku. Tvoj Tatiko.
