Ale dnes už nie, lebo sme sa poučili a kulisy nám stavajú profesionáli.
A občas sa stane, že nám ich závidia aj “ozajstné” divadlá.
A občas sa nám stane, že rodičia našich hercov sa zrazu nezhodnú. Zrazu nemôžu prísť spolu na premiéru. Občas je divadlo moc malý priestor pre dvoch ľudí, ktorí stvorili nádherný život. A my sme, nie občas, ale vždy, na strane detí a tak máme premiéry aj dve. A keď treba budú aj tri alebo štyri. Nech sa kritici pokojne skryjú za internet.
A občas sa stane, že sa tí rodičia nezhodnú aj s nami, lebo nie každý rodič úplne rozumie, prečo sa musí toľko skúšať a prečo musíme byť toľko spolu.
A občas sme smutní, lebo čas je len jeden a zdvojiť sa nedá. Aj keby sme veľmi chceli.
Tak im píšeme listy, aj vopred aj počas, ale niekedy je list menej ako hnev.
A potom sme smutní veľmi, ale my musíme ísť ďalej. Lebo to, čo bude zajtra, musí byť lepšie ako to, čo bolo včera. Tak sme sa kedysi dohodli a to chceme dodržať a divákovi priniesť.
A občas sa stane, že tam, kde boli šatne, musí byť nájomník, aby divadielko mohlo žiť. Ale kým divadielko žije, tak nám šatne chýbať nebudú.
A občas sa stane, že tam, kde bol sklad, si spravíme sami zrkadlovku. Veď keď môžeme byť divadelníci, môžeme byť aj stavitelia. A nám to nevadí, lebo divadielko žije.
A občas sa stane, že to aj trochu bolí. A nie len duša, ale aj telo, pľúca a kolená. Lebo to, čo robíme, už dávno nie je len divadielko. Divák je náročný, a preto musí byť choreograf ešte náročnejší. A preto sme prísni. "Ak ťa to bolí, musíš sa usmiať, pomáha to."
A občas sa aj veľa smejeme, lebo to, čo robíme, milujeme, aj keď je to ťažké. Alebo možno práve preto. A občas to nie je len len občas.
A občas sa nám stane, že zrazu, keď už sme úplne blízko, je zrazu nebezpečné, aby sme blízko boli pri sebe.
A tak sme ďaleko spojení len internetom, lebo vírus je kráľ. A potom sa stane, že naše divadielko akosi nevie zaplatiť za elektrinu, ani za plyn. Lebo ten nájomník z tých šatní odišiel. A potom sa stane, že už je slovo „ťažké“ akoby prislabé.
A občas sa stane, že keď niečo robíš s láskou, celý vesmír sa spojí, aby vznikla nová hviezda. A my sa o to pokúšame, lebo silu ti dá aj pád.
A občas sa stane, že diváci za nami nesmú, a keď smú, tak ich smie byť len sto. Lenže my sme nie občas, ale vždy, aj na strane divákov a tak máme premiér nie jednu, ale viac. A nech sa kritici… nech kritici mlčia, lebo ak nebudeme my, ich bytie bude prázdne.
A občas sa stane, že sa príliš silno kričí, že sa nesmie to a ani tamto, napríklad prísť do divadla. A tak ľudia aj poslúchnu a nechodia. A to je asi dobre. Dobre pre vírus, dobré pre strach, zlé pre nás.
Len potom sa stane, že keď už prísť smú, my už nemáme síl kričať, aby prišli, že im nič nehrozí. Lebo sme všetko silu minuli, aby sme prekonali všetky naše občasné pády.
Ale my zas a znova stojíme. Stojíme, kráčame, utekáme, kričíme, tancujeme aj spievame.
Ale aby sme žili, potrebujeme divákov. Nie len občas, ale vždy.
A najviac teraz.
