Odkiaľ pochádzajú kvety alebo ako ma jar kopla do tváre

Na obed bolo veľmi príjemných pätnásť stupňov. Jar sa prihlásila o slovo. A ja, aby som si to uvedomil, tak ma pre istotu, kopla do tváre. Pracovne som šiel do susedného Maďarska na veľkotrh kvetín. Áno čítate správne. Nemôžem to nazvať veľkosklad, lebo tam kvety neskladovali. Nemôžem to nazvať trh, lebo trh je podľa mňa podstatne menší. Toto bol veľkotrh. Predstavte si plochu asi desiatich futbalových štadiónov, plnú trhových stolov s kvetinami. Celý čas som uvažoval aké to je veľké. Tak som si jeden rad stolov odkrokoval. Bolo to 667 krokov, od začiatku radu po jeho koniec. Takýchto radov tam bolo šestnásť po oboch stranách. Proste neuveriteľné množstvo kvetín, kvetináčov, stužiek, doplnkov, hlinených sloníkov, fikusov, dracen, kaktusov, vonných tyčiniek a všakovakých doplnkov pre kvetinárstva. Vymyslite si čokoľvek, čo by ste šli kúpiť do kvetinárstva a tu majú z toho 65 druhov. Pozor nemyslite si, že sem môže prísť hockto a nakúpiť čo potrebuje. Vôbec nie, je to zložitejšie ako získať vízum do Alabami. Medzi tých dvetisíc trhovníkov a štyritisíc nákupcov vôbec nie je jednoduché sa dostať. Všetko sú to kvetinári zrejme zo strednej Európy a sem prídu nakúpiť za smiešne nízke ceny, alebo dohodnúť kontrakt s dodávateľom. Preto nedovolia aby sa sem dostal ktokoľvek. Keď som sa spamätal z toho šoku že som tu, a uvedomil si že naša každoročná Flóra v Bratislave by naplnila tak možno dva rady, začal som si všímať ľudí. Medzi všetkými tými farbami a vôňami kvetov sa totiž pohybovali stovky a stovky ľudí. Proste ako na trhu. Avšak niečo tu nesedelo. Napriek tomu, že sa tlačili v dave a nechtiac narážali do nemotorných vozíkov, ktoré každý tlačil pred sebou, nikto nebol zúrivý. Prišlo mi to zvláštne, lebo ľudia nemajú moc v láske tlačenice. Teda ak niesu na námestí a neštrkocú kľúčami. Vtedy sú tlačenice výhodou. Pri akejkoľvek inej davovej akcii sú ľudia hneď namosúrený a stvrdne im výraz v tvári. Tu nie. Takmer všetci mali dobrú náladu, veselo medzi sebou diskutovali, alebo sa len nemo obzerali a hľadali vhodné objekty do svojho kvetinárstva. Som presvedčený, že túto atmosféru zapríčinili všetky tie kvety. Kvety majú úžasnú vlastnosť prinášať ľuďom dobrú náladu. Najmä na ženy takto pôsobia, čo využívame mi muži, keď chceme povedať prepáč alebo ľúbim ťa. Presne to isté sa dialo aj tu. Dva a polmetrový holohlavý kvetinár, nežne prekladal malé konvalinky a usmieval sa ako keby práve kúpal bábätko.Všetci kvetinári mali plné ruky práce, neustále čosi nosili, zdvíhali a upravovali. Svoj tovar mali vyložený na stole a zoradený podľa veľkosti alebo podľa farieb dúhy. A všetko stále s úsmevom. Že som nepoznal ani 10 percent kvetín mi neprišlo nijak zvláštne, ale že som nepoznal polovicu farieb v ktorých predávali napríklad ruže ma dosť zarazilo. Vďaka tým farbám, kvetom a vôni som si uvedomil že prišla jar. Ráno na mňa zavoňala a ja nič, tak ma na obed v Budapešti kopla rovno do tváre.