Covidu - 19 sa venujem od úplného začiatku, najmä z pohľadu výživových doplnkov a imunity. Podelím sa s vami o vlastnú skúsenosť s protilátkami v krvi po očkovaní. V spolupráci s MUDr. Svetlanou Hadvabovou (klinická imunologička a alergologička) si vysvetlíme fungovanie protilátok v tele.
Nebudeme sa teda venovať celému zložitému mechanizmu našej imunity, ale len jej časti. Protilátkam v krvi. Protilátky si viete dať zistiť ako som to spravil ja a celkom slušne som sa vyplašil.
Príbeh vírusu:
Koronavírus nevie žiť ani rozmnožovať sa mimo bunky, preto je jeho prvoradou úlohou dostať sa do bunky. Tam sa jeho genetická informácia uvoľní do prostredia a začne sa množiť. Postupne sa uvoľňuje aj do medzibunkových priestorov, aby vírus mohol napádať ďalšie a ďalšie bunky. Samozrejme, snaží sa dostať von a preskočiť na ďalšieho hostiteľa. To je jeho životný cieľ. Stačí naše kýchnutie, kašeľ alebo len obyčajné dýchanie a cieľ mu pomáhame naplniť.
Príbeh tela:
Keď je vírusu v organizme dosť, začne napádať orgány. To už telo zareaguje, aj keď vírus nepozná, vtedy nám - človeku, začne byť zle. A to už všetci poznáme. Bolesti hrdla, hlavy, kašeľ a tak. Dovtedy o ničom ani nevieme. Ale keď to príde, môže dochádzať aj k veľmi ťažkým stavom a žiaľ aj k smrti. Ako prvá zvyčajne prichádza zvýšená teplota. Náš imunitný systém totiž už od pradávna vie, že vírus teplo nemá rád. Takže sa spustí najúčinnejšie zbraň - teplota. To preto ju netreba zrážať ihneď.
Prečo niekto prehráva niekto nie:
Ak naše telo na vírus zareaguje až príliš neskoro, je vírus už tak premnožený, že chúďa telo to má veľmi náročné. Prečo nezasiahne naša obranyschopnosť skôr? Dôvodom je práve to, že s koronavírusom naše telo ešte nemá žiadnu skúsenosť. Recept ako vytvárať protilátky ešte nepozná, nedrží ho v pamäti a telu chýbajú biele krvinky, ktoré by tento vírus už poznali. Preto sa zo začiatku napadnutia vírusom môže zdať, že sa naše telo nebráni alebo nebojuje. Na odolnosť voči vírusom má vplyv vírusová nálož (množstvo vírusov, ktoré sa dostali na naše sliznice), ale aj genetika, ktorú my ovplyvniť nedokážeme. Ešte sa zatiaľ nevie, prečo niekto aj Covid zvládne aj bez príznakov, niekto s ťažkým stavom a niekto vôbec. Veľký vplyv má vek, ale aj zdravotný stav jedinca.
Čo ale urobiť môžeme, je zmeniť náš postoj k imunitnému systému a posilniť našu odolnosť voči koronavírusu, či vírusom a infekciám všeobecne.
Ide o čas a našu silu
Čím skôr náš organizmus vírus spozná, tým skôr zaútočí a má ľahšiu úlohu. Množstvo nepriateľa je menšie. Vírus sa nestihne rozmnožiť, a teda ani ublížiť. A dôležité je aj to, ako dobre vírus náš imunitný systém pozná. Pretože, čím lepšie ho pozná, tým efektívnejšie a rýchlejšie vie zasiahnuť.
Aj preto je vhodné dať sa očkovať. Telo sa totiž zoznámi s vírusom a získa to najdôležitejšie - čas. Pri správnej imunitnej odpovedi na vakcínu, totiž telo rozozná vírus ihneď po vstupe do organizmu a zlikviduje ho. My si len odkašleme a ideme ďalej, náš imunitný systém spravil všetko za nás.
Čo mutácie?
Mutácie vírusu sú úplne bežná vec, vírus mutuje stále. Áno, hrozí, že zmutuje do nebezpečnejšej a aj infekčnejšej podoby, čo sa stalo napr. pri známej britskej mutácii alebo juhoafrickej. Avšak, tento strašiak nemusí byť v zásade až taký zlý. Hlavne vďaka vakcinácii alebo predošlej skúsenosti s Covidom existuje obrovská šanca, že náš imunitný systém spozná aj zmutovaného bratranca a zasiahne adekvátne. Takže aj keby sa stalo, že sa vírus zmení veľmi, stále to bude len jeho mutácia - čiže imunitný systém zareaguje, ak pozná jeho originál.
Môj príbeh
Zo začiatku som sa staval k celej korona pandémii zľahčujúco. Boli sme uprostred nacvičovania nového dielka. A nechápal som, prečo by nejaká chrípka z Číny mala spôsobiť zastavenie prevádzky divadla. Začal som si to podrobne študovať a veľmi rýchlo som názor zmenil.
Táto „chrípka” totiž zabíja. Zabíja starších, oslabených, alebo aj len tak ľudí, ako som aj ja. Neskôr sa ukázalo, že to nie je len tak, ale ide o ľudí, ktorí nevedeli, že sú nejak chorí. Potom sa objavili informácie, že problém majú aj obéznejší ľudia. Ale zomreli aj ľudia, ktorí boli zdraví a dokonca štíhli športovci. Prečo? Nevie sa presne. Pravdepodobne jednoducho vdýchli toho vírusu veľa a mali pravdepodobne „istú genetickú predispozíciu“. A telo nemalo šancu.
Pomôcť môžu aj potravinové doplnky
Keďže sa viac ako dvadsať rokov venujem zdraviu na úrovni potravinových doplnkov, vedel som, že existujú relatívne jednoduché spôsoby, ako telu pomôcť.
Daj si denne jablko, hýb sa na čerstvom vzduchu, zjedz raz týždenne rybu, spi aspoň osem hodín denne a veľa sa smej.
Toto je zlaté pravidlo, ktoré poznali už mamy našich mám, funguje, ale aj tak ho nedodržiavame. Ani ja nie. Ryby nemám rád, k pohybu sa musím nútiť a nie vždy to vyhrá športové ja, a na smiech je čím ďalej, tým menej príležitostí. A o spánok bojujem už roky.
Našiel som si ale skratky, a tým je Vironal, Cistus, Flavocel a Vitamarin. Teda potravinové doplnky, ktoré obsahujú látky podporujúce imunitu. Od vitamínov až po bylinky, ktoré poznali už naši predkovia a tešia sa veľkej úcte najmä v čínskej medicíne. No a začal som pravidelne behávať.
Očkovanie
Keďže moja angažovanosť v boji proti pliage ma prepracovala k MOMke - každý víkend už mesiace pomáhame ľuďom identifikovať, či aktuálne majú v sebe vírus a sú pre svoje okolie nebezpeční. Dostal som sa k prednostnému očkovaniu.
Avšak, podľa všeobecne dostupných informácií, obéznejší ľudia (moje BMI je nad 30) majú na očkovanie o dosť slabšiu imunitnú odpoveď ako tí štíhlejší. Vzhľadom k tomu, že moja manželka je tehotná, chcel som vedieť, ako na tom som. Či som pre ňu hrozbou alebo nie.
Dal som si zobrať krv na 12-ty deň po druhej vakcíne. Čakal som, že výsledok bude negatívny alebo max hraničný. To tvrdil internet. A našťastie úplný opak bol pravdou, imunitná odozva, tvorba protilátok IgG, IgA aj IgM je výrazne pozitívna. Samozrejme, my nevieme dokázať čím to je, či to spôsobilo to, že sa o imunitu vedomo starám, alebo sú vakcíny tak šikovné, že premohli aj tuk. Ale fakt je, že som dlhodobo bral výživové doplnky a každý týždeň minimálne raz odbehnem 8 km.
Mimochodom, vedľajšie účinky vakcíny som nezaznamenal vôbec žiadne ani pri prvom ani druhom vpichu. Viac tu.
Hodnoty z laboratória boli až tak vysoké, že som si nebol istý, čo sa to deje. Odpoveď mi dala až pani doktorka Svetlana Hadvabová.
Zjednodušene: vysoké hodnoty sú výborná imunitná odpoveď tela na vakcínu – ale len v prípade, ak boli vyšetrené protilátky proti tzv. S (spike) proteínu. To je tá anténka na povrchu vírusu, ktorou sa vírus zachytí o naše epitelové bunky v dýchacích cestách. Práve protilátky proti S -proteínu sú tie najdôležitejšie v ochrane proti vírusu SARS CoV-2. ktorý vyvoláva ochorenie Covid 19, tieto protilátky dokážu vírus neutralizovať – ak sa dostane do našich dýchacích ciest.
Ale POZOR! U niektorých laboratórnych testov sa vyšetrujú len protilátky proti nukleokapsidu – to je iná časť vírusu, ako S-proteín. A tie bývajú pozitívne len po prekonaní samotného ochorenie, ale po očkovaní sú úplne negatívne. Je to logické, pretože vakcína kóduje práve S – proteín, takže po nej sa vytvoria len protilátky proti S-proteínu.
Preto by mal toto vyšetrenie indikovať len odborník, ktorý tomu rozumie a ktorý vie výsledok aj interpretovať, teda vysvetliť, aby sa pacient zbytočne nenaľakal – ako napríklad Jožko, keď boli protilátky vysoké – čo je v jeho prípade veľmi dobré, alebo aby nebol sklamaný, že po očkovaní nemá žiadne protilátky a my sme nakoniec zistili, že boli vyšetrené protilátky proti nukleokapsidu. Ale tie sa po očkovaní ani nemajú čo tvoriť, takže reálne to bolo pre pacienta zase dobrá správa.
A čo sa z krvi teda dozvieme? (Ako prečítať výsledok laboratórnych testov)
IgG protilátky sú špecialisti, oni spoznávajú vírus akonáhle sa v tele objaví. Tieto chceme mať najviac. Keď ich máme v krvi, znamená to, že vírus alebo jeho mutácie okamžite rozoznajú a dajú pokyn nášmu imunitnému systému, aby sa bránil. Hraničná hodnota je viac ako 12 AU/ml. Oni po stretnutí s vírusom (alebo vakcínou) postupne stúpajú a potom pozvoľna klesajú. Práve toto teraz skúmajú vedci - ako dlho sa ich hodnota po vakcinácii udrží v tele, a teda ako dlho po zaočkovaní bude naše telo vírus spoznávať. Zatiaľ je to viac ako osem mesiacov.
IgM protilátky sú experti v akútnej fáze ochorenia. Pomáhajú nášmu telu pri ťažšom priebehu. Tieto protilátky sa (ak človek nie je očkovaný) objavujú v tele pri priebehu ochorenia. Čiže telo už má naučenú špecifickosť vírusu a vie, ako s ním zatočiť. Ak je ich hodnota nad 0,8, telo je pripravené na najťažší boj.
IgA protilátky hovoria o tom, že imunita vie, že čosi sa deje a bude treba zasiahnuť. Oni sa tvoria ako prvé a až po nich sa vytvoria IgG
V každom prípade, výsledok mojich protilátok z krvi hovorí o tom, že organizmus zareagoval výborne. Presne tak ako mal. Ak sa v budúcnosti stretnem s novým typom koronavírusu (spôsobuje ochorenie Covid - 19), môj imunitný systém ho okamžite identifikuje, nedovolí mu množiť sa a zlikviduje ho.
Dnes už vieme (len relatívne krátko), že vakcína nespôsobuje len moju ochranu, ale aj ochranu môjho okolia. Vírusu totiž nedovolí množiť sa, takže ho ani neprenášam.
UPDATE (AKTUALIZÁCIA) 18. marca 2021:
Dôležitá informácia: Odborníci z radov lekárov, vedcov a imunológov sa zhodli v tom, že zatiaľ NEMÁ žiadny význam dávať si vyšetriť krv na protilátky PO OČKOVANÍ. Neboli stanovené žiadne hraničné hodnoty. S určitosťou vieme, že vakcína nás chráni aj keď protilátky v krvi neboli detekované. Preto ich sledovanie po vakcinácii nemá žiadny zmysel.
PROTILÁTKY PO VAKCINÁCII SA NEMAJÚ VYŠETROVAŤ, LEBO NIE SU STANOVENÉ HODNOTY, KTORÉ BY O NIEČOM VYPOVEDALI.
Musíte si dať zobrať krv aby ste vedeli na čom ste?
Určite nie, nie je to potrebné. Výskum všetkých vakcín to spravil za vás. Aj štatistika na veľkej vzorke ľudí (štáty Izrael, štúdie zo Škótska) hovorí o tom, že vakcíny všeobecne fungujú.
Musím si aj po vakcinácii dávať pozor?
Určite áno. Život bude o čosi jednoduchší, keď už bude očkovaných viac ľudí ako tých neočkovaných. Aktuálne sa stále môže stať (ak by sme prestali nosiť rúška / respirátory), že vdýchneme toľko vírusov, že ich naše telo nestihne spracovať, napriek tomu, že je už vakcínou vyzbrojené. Vždy totiž ide o množstvo vírusu a čas. Aj očkovaný človek sa môže nakaziť. Predpoklad je, že priebeh ochorenia bude úplne minimálny.
Je treba podporovať naďalej imunitu?
Rozhodne áno. Okrem covidu, ktorý je aktuálne najslávnejší, až mu ostatné vírusy závidia, je okolo nás kopec baktérií, vírusov a inej pliagy, ktorá sa chce na nás priživiť, že musíme našu imunitu podporovať neustále. Ale nie je to zložité, správne a zdravo sa stravovať, denne sa hýbať, vyhýbať sa drogám, alkoholu a cigaretám a každý deň si nájsť dôvod na radosť a smiech.
Očkovať sa nemôžem dať alebo nechcem
Aj keď prejde čas a bude dosť vakcín pre každého, stále tu bude skupina ľudí, ktorá nebude zaočkovaná. Deti, tehotné ženy, ľudia ktorí sa nemôžu dať zaočkovať (silná alergická reakcia na očkovaciu látku, niektorí onkologickí pacienti a pod.) a samozrejme aj ľudia, ktorí sa nechcú dať očkovať. Určite to neznamená, že nemajú šancu. Bude treba spraviť všetko preto, aby sa nenakazili. To znamená obozretnosť, nie len ich, ale aj okolia. Čím viac ľudí v ich okolí bude zaočkovaných, tým je menšia pravdepodobnosť, že sa nakazia. Voláme to aj kolektívna imunita.
Dôležité bude, aby si udržiavali svoju imunitu na vysokej úrovni, čiže opäť pohyb, zdravá strava a potravinové doplnky. Naozaj môžu významne pomôcť. Organizmus, keď je úplne fit, si poradí aj s novým koronavírusom. Žiaľ, my ale dopredu nevieme, či je každý skutočne úplne fit. A jeden faktor, a tým je vek, ovplyvniť ani nevieme.
Ako sa na očkovanie pripraviť
Presne tak ako na chorobu samotnú. Byť čo najviac fit. Strava, pohyb, vitamíny a výživové doplnky. Ideálna je denne prechádzka na čerstvom vzduchu. Pred vakcináciou a bezprostredne po nej sa treba vyhýbať napríklad alkoholu a aj náročným fyzickým výkonom či nadmernej psychickej záťaži.
Blog vznikol v spolupráci s MUDr. Svetlanou Hadvabovou, ktorej aj touto cestou ďakujem za nesmiernu trpezlivosť a ochotu.
