Ozaj, kedy ste naposledy pili kakao vy? Ale tak naozaj, len vy a kakao. Poprípade ešte jemný chlebík s maslom, ale takým ozajstným maslom. A k tomu už len zvuk rádia v diaľke a vaše myšlienky na niečo pekné. Povedzme na neho či na ňu. „Pozrie sa dnes na mňa? Usmeje sa?...“
Ja už dosť dávno, lebo neviem ako vám, ale mne chutí len kakao, ak ho spraví niekto iný. Najlepšie ak je ten niekto opačného pohlavia. Neviem čím to je, možno na to treba lásku, aby kakao chutilo tak ako má. Ako keď sa prvý lúč dotkne vašej tváre, vy sa zobudíte a vedľa vás je niekto na kom záleží. Preto ho robia len mamy a frajerky.
Pokúsil som sa ho spraviť si sám. Bolo studené a moc sladké, druhá šálka vodová a tretiu som už nemal žiadnu čistú. Skutočne mi chýba osoba nežnejšieho pohlavia. Vrátil som sa teda k šalviovému čaju... nechcelo sa mi umývať pohár po kakau, tak chvíľu chutil o niečo menej hnusne.
Žijeme čudnú dobu, Richardovi povedia, aby sa za oknom svojej pracovne moc nehýbal, keď príde Bush, aby si ho náhodou odstrelovači nepomýlili s teroristom a neprevŕtali mu košeľu. Akoby si mohli pomýliť Richarda pijúceho kakao s teroristom? Neviem, ale možné je všetko a tak aj tento príkaz zrejme svoj dôvod má.
Podľa mňa z toho robia zbytočnú vedu, ak by Bush prišiel, ja neviem, napríklad Ikarusom a náš prezident by ho privítal v župane, žiadny terorista by si ich nevšímal. Lebo by o tom nikto nevedel. Takto len zbytočne provokujú všetkým tým zhonom za dvesto či tristo miliónov.
No ale zas ako inak by sme sa zviditeľnili?. Už sa teším ako si nás na CNN nebudú mýliť so Slovinskom. Teraz ale neviem, radšej nech o nás CNN nič nehovorí. V poslednej dobe sa totiž hovorí len o terorizme, zemetraseniach, povodniach a podobných katastrofách, ľudí zaujíma asi len zlo. Asi preto aby sa uistili, že sú na tom lepšie ako povedzme obyvatelia Iránu.
Šéfka Jane závidí mesačnú dovolenku, Erich kvôli robote nestíha ani telefón zdvihnúť, Richard ide z meetingu na meeting a nesmie pritom chodiť okolo okien, Kataríne lezie na nervy robota a určite aj šéf. Ale keď prídu domov, pozrú si správy a zistia, že v Izraeli zas buchlo auto, že tupec z výcvikom podrezal pár ľudí a ... No pochybujem že im je lepšie.
Načo sú tieto všetky správy? Ja viem, treba byť informovaný, treba vedieť kedy, komu čo zaplatiť. Treba vedieť že sa skladáme na chyby minulej vlády, a že táto za to nemôže, ja viem. Ale občas chcem počuť aj niečo pozitívne. Napríklad: „Fedor Hraškovie z Hornej Očovej vynašiel prístroj na detekciu zaľúbenia. Funguje nasledovne; stačí mať prístroj pri sebe keď idete na rande, a keď sa dievčine pozdávate jemne bzučí, ak sa jej páčite tak naozaj, už jemne hrá, a v prípade, že je zaľúbená zahrá vám príjemnú melódiu.
No nebolo by to super? Koľko času na zbytočných stretnutiach by sme ušetrili, koľko krásnych vzťahov by vzniklo. Veď koľko vzťahov krachlo na začiatku len na tom, že ten druhý si nebol istý. A viem aj akú melódiu by zahral v prípade úspechu... Pamätáte sa na Žbirkovu pieseň Jesenná láska? Dnes ma na ňu upozornila jedna vzácna duša...
Nespomeniem si na celý text, tak len úryvok... (napísal ju Válek)
Láska je strašne bohatá,
Láska, tá všetko sľúbi,
no ten, čo ľúbil, sklamal sa
a ten, čo sklamal, ľúbi..
Prach dlhých, smutných, letných dní
na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro,
ako ho mala rada.
Tak každoročne v jeseni
svetlá sa stratia z duše
a človek, koník túlavý
od srdca k srdcu kluše
a pre každé chce zomierať,
žiť nechce pre nijaké,
chcel by mať jedno pre seba,
je mu to jedno, aké.
Len srdce, možno obrázok
a možno tôňu iba
No pred cieľom sa zastaví,
komu zas srdce chýba ?
Zo všetkých mojich obrázkov
mámivý ošiaľ stúpa
bola to láska, sklamanie
Aj láska bola hlúpa.
No tak sme si „zasentimentili“...
Spýtal som sa na názor mladých ľudí, s ktorými teraz pracujem, a zistil som, že to nie je len môj názor. Tu je odpoveď jednej študentky:
Chcela by som aspoň raz počuť, ako hovoria o tom, že niekto šiel po ulici, videl malé šťastné dieťa ako sa hrá so psom, otcom, alebo len tak samo na piesku, chcela by som počuť o tom, ako sa niekomu podarilo urobiť niečo pekné, milé, a nie o tom ako niekto uzatvoril výhodný kšeft, a že to určite bude dobré aj pre nás ostatných....chcem počuť o bežných maličkostiach, jednoduchých krásach, o tom, ako vynašli nejaký spôsob, ako spolu tráviť viac času a nemuseli žiť tak zle, ako žijú...
Tak, a to je na dnes všetko, dúfam, že ste sa dostali až sem, čo znamená, že máte dopité kakao a ja si idem spraviť svoj čaj. Kakao si dám až keď mi ho niekto prinesie do postele... Krásny deň, všetkým...
