Ako amatérske združenie máme mizivé šance na získanie financií, ktoré by pokryli viac ako 10 % z celkového rozpočtu. Naposledy sme z NSK dostali 20 000 korún a z MK 30 000 korún, pričom rozpočet bol viac ako 1,3 milióna. Výučtovanie tých 20 000,- SK na kraji bol tak desivý proces, že tento rok som si ani nedal žiadosť. Na vetu: „ježišmária, vy ste si farebné spreje kupovali v Maďarsku, ale to nesmiete, veď to je iná krajina....", asi nezabudnem ešte dlho. Ako som sa len mohol dopustiť takéhoto skoro až zločinu a pritom dobre spávať? Tetu som vtedy, v snahe zapôsobiť, pozval aj na predstavenie, reku, nech vidí, čo sme dosiahli. Odmietla, že keby mala absolvovať všetky tie hlúposti, čo sa robia .... Nuž, škoda, pre niekoho hlúposti, pre niekoho celoživotný zážitok. Ale nečudujem sa, podobný prístup má aj pár pedagógov, našťastie ale nie všetci. Včera som sa snažil jednotkárke vybaviť, aby si mohla napísať písomku ešte raz, dostala z nej dvojku, pretože teraz už s deťmi nacvičujem 5 hodín denne a jednoducho sa nevládala učiť. Učiteľku som presviedčal argumentmi o reprezentácii školy. Bezvýsledne: „Ale prosím vás, aká je to reprezentácia školy, behať po divadle...nepoviem, ešte tak olympiáda z chémie, ale divadlo?" Tak som vytiahol poslednú - moju najsilnejšiu zbraň: „Viete, ono to nie je len tak nejaké divadlo, na našu premiéru opäť príde aj prezident SR." No to nebol dobrý ťah, naša hlava štátu pre pani učiteľku nebola dostačujúci argument, zjavne ho nemá rada ... čo už, ideme ďalej.
Ešte šťastie, že sa nám dejú aj pozitívne veci, ako pár sponzorov, ktorých sme nemuseli prosiť, ale sami ponúkli pomocnú ruku. Trocha som sa aj bál, že po tých aférach, čo si narobila Matica, po peripetiách s neustálym sťahovaním sochy Cyrila a Metoda sa mi obrátia sponzori chrbtom. Som totiž predseda Matice slovenskej v Komárne. Našťastie sa to nedialo. Tí, ktorí nás odmietli, to našťastie spravili bez narážok na Maticu. Priznajme si, ak by nás odmietli, tak Matica si za to trochu môže sama.
Pevne verím, že už to bude len lepšie. Pravda je však taká, že aj keď tento projekt robíme aj ako matičný, len ťažko ho zviditeľniť. Žiadna celoštátna televízia či iné väčšie médium vám na to priestor nedá. Teda, pokiaľ to ostane v rovine milého muzikálu. Vo chvíli, keby začala tiecť krv, iste sme všade, nuž, taká je doba. STV-čka by síce mala mať nejaký formát, naposledy sme boli v rannom magazíne, ale teraz? No veď uvidíme. Len je to trochu smutné, že tak krásna a najmä veľká vec ako muzikál na strednej škole, robený z nuly s vlastnými piesňami a spievanými naživo, vlastne nemá šancu dostať sa k verejnosti. Teda, inej ako tej v našom meste, našťastie tie naše, lokálne médiá, sú nám naklonené.
Tak zneužijem aspoň tento blog a spropagujem našu prácu...Pozrite si video na youtube, ak vás zaujme, tak aj stránky.... Video nie je komerčné a ani naše predstavenia nie sú ziskové, tak snáď to nie je reklama a sme odpustí ... :)
http://www.youtube.com/watch?v=a-9GY2ifqv0
A držte nám palce, na premiére bude prezident, ale najmä tam budú naši diváci. Tí, ktorí nás podporujú už siedmy rok...
