„Ahoj“ – povedal, keď som zastal asi dva kroky od neho.
„Ahoj“ – odvetil som, a hlavou mi začali víriť myšlienky; je toľko vecí čo sa chcem spýtať, nedokážem však vysloviť jedinú..
„Vieš kto som?“ – Spýtal sa a odvážne mi hľadel do očí.
„Áno viem, si anjel, anjel strážny...“ - Odvetil som, a uvedomil som si, že tma okolo mňa sa stáva príjemnejšou, a chlad marcovej noci pominul.
„Prečo si prišiel, až teraz?“ - Spýtal som trocha drzo. A spomenul si na všetky krivdy čo sa udiali. Na otcovu smrť, na to ako som sa pripravil o lásku, na to ako ma neznášali spolužiaci, ako som narukoval, na blbú poľadovicu čo ma tresla o zvodidlá, .... proste na všetko čo sa v živote chlapčiska, mladíka a neskôr muža udeje.
„Krivdíš mi, nikdy som neprišiel a nikdy neodišiel. Som tvoja minulosť, súčasnosť i budúcnosť. Som s tebou keď kráčaš po tme ulicou, keď večer čítaš knihu, ba dokonca aj keď plačeš a myslíš si, že ťa nikto nevidí.“ - Povedal a pristúpil bližšie.
„Hlúposti! Neexistuješ! Už dávno by som o tebe počul alebo čítal. Si len šťastná náhoda v blbej smole, ktorá neskončí zlomenou nohou.“ - Odvrkol som, odhodlaný ísť ďalej. Pristúpil a dotkol sa mojej dlane.
„Nehľadaj ma tam, kde ma čaká každý. Stojím pri tebe stále, len v inej podobe... Bol som lekár, ktorý nakoniec operoval Tvoju mamu keď všetci stratili nádej. Stal som sa stenou, ktorej si sa držal, keď si prvý krát vykročil. Keď si plakal pred zrkadlom na chodbe, bol som staršou sestrou a objal Ťa. Som aj ruka čo Ťa viedla cez cestu do školy, bol som vánkom na Tvojom prvom rande. Pri Tvojom prvom bozku som bol stromom o ktorý si sa oprel, keď sa Ti podlomili kolená. Som ten, kto smeruje Tvoj pohľad, keď hľadáš v dave niekoho blízkeho a nájdeš ho.“
Bolo mi trochu zvláštne. Akoby celý život zrazu začal dávať zmysel, akoby všetky tie krásne maličkosti boli dôvodom žiť. Občas sa pozeráme príliš hlboko, aby sme našli zmysel nášho bytia. Tam však nieje. Možno je naozaj len v maličkostiach. Napríklad v rozkošne rozmazaných šminkách dievčaťa, ktoré vlastní vaše srdce. Nepoviete že maskara jej steká po líci, lebo nechcete aby sa cítilo trápne. Hrdo s ňou kráčate a opätujete úsmevy okoloidúcich a ste šťastný, pretože život je v tejto chvíli o tomto momente.
„Už chápem a ďakujem.“ – Povedal som anjelovi úprimne.
„Nechápeš, lebo ďakuješ mne. Poďakuj im! Všetkým čo Ťa previedli životom, za to že Ťa chránia od zlého. Zavolajú ako sa máš a čo robíš, aj vtedy keď Ti to nie je príjemné. Poďakuj sestre, že pri Tebe stojí a podporuje Ťa, nech robíš akúkoľvek blbosť. Povedz Ďakujem všetkým, čo Ťa naučili žiť, rozprávať, písať alebo usmievať sa na nepriateľov. Poďakuj všetkým ktorým to patrí. Ak Ťa ľúbili ale opustili, ak v Teba veria, alebo len chcú s Tebou stráviť deň.“ – Presviedčal ma anjel.
„To ja nedokážem.“ - Povedal som mu úprimne.
„Aha, tak povedz, že som Ti kázal. To zvládneš?“ Spýtal sa, krútiac hlavou nad mojou pýchou.
„To by šlo!“ Odvetil som a ponáhľal sa domov napísať čo kázal anjel.
