Predstavte si, že by ich nehnala len pomsta. Že by sa vzdali večného pátrania po vinníkoch, neúnavného hľadania spôsobov, ako sa revanšovať za domnelé či skutočné krivdy. Predstavte si, že by sa skutočne venovali tomu, prečo tam boli zvolení – aby bojovali za našu krajinu, za jej obyvateľov. Aby sa veta „aby tu bolo lepšie“ stala reálnym hnacím motorom ich práce. Veď práve na to sme ich tam poslali, platíme ich z našich daní, aby pracovali pre nás, nie proti sebe navzájom, nie za vlastné záujmy a schémy.
Ale nie. Oni sa radšej hrabú v zákutiach minulých krívd, ako by ich krivda sama, krvavo, viedla. Plnia si svoje vrecká a hľadajú spôsob, ako vykonať vendetu, čím krvavejšiu, tým lepšie.
A za tou pomstou sa rodia ďalšie krivdy, ktoré, samozrejme, treba pomstiť zas a znova. Kruto a tvrdo. Čo na tom, že nám tu zdochýna krajina a jej ľud. Nežerú nás medvede, ale chudoba. Ale oni sa len mstia. Nasadia si štýlové úsmevy, červené kravaty a po rukách im tečie krv hladujúcej krajiny. A trápi ich to? Nie!
" Lebo veď čo, oni nás zas zvolia! " – stačí vytvoriť hlúpu tému, čím sprostejšiu, tým lepšie.
A my, ako prísavníci sa upneme na ich teatrálne výstupy a zvezieme s nimi.
To nič, že deti tupejú v chladných triedach, lebo učiť nemá kto a kúriť nie je čím.
To nevadí, že starí i mladí mrú v špine a vlastných výkaloch, lebo liečiť nie je kde a starať sa nemá kto.
To je v poriadku, že kultúru už ani nemá kto pochovať, lebo sme už aj zabudli, na čo zdochla a na čo nám vlastne bola.
A že krajina, deti, vzdelanie, zdravie? Že dôchodcovia, ktorí sa brodia chudobou? To ich nezaujíma. Mstiť sa treba. Pomsta len sladká, tú nám treba.
Tu, kde krúži pomsta, kto by sa staral o také „drobnosti“. Stačí sa zaháňať na kamerách, teatrálne odsúdiť nepriateľov, očistiť kamarátov, a do pekla s tým, čo je správne alebo dôležité. Zločin je len scénou v šou, ktorú sledujeme roky, desaťročia. My sme tu už sicílskejší než Sicília samotná.
A tak nám tu nezostáva nič, len sledovať nekončiacu špirálu pomsty a krivdy, toho večného cyklu, kto komu čo vykonal. Príroda, mestá, lesy... to všetko sa rúca za ich chrbtami, zatiaľ čo oni presadzujú svoje zákulisné vojny, vytrhávajú z moci, čo sa dá, len aby boli nakoniec opäť tí zvolení.
A my, namiesto nádeje na lepší zajtrajšok, kráčame zas a znova, vpred krok – dozadu dva.
Vitajte na SLOVENSKU, v krajine, kde mstíme sa už dnes, za hriech vykonaný zajtra.
"Odvolajte tých, čo nemajú moc, vyzabíjajte tých, čo sa nevedia brániť! A nebojte sa! Oni, v chudobe zničení, hladní a zúfalí, zvolia nás zas! Lebo po tej pomste, po tej krvi, v zúfalstve ublížení, túžia!"
