Každý z vás niesol v sebe kúsok, ktorý chtiac či nechtiac, vložil do spoločnej misky nádeje. To nám dávalo silu a vieru, že dokážeme nemožné. Klamal by som, ak by som povedal, že som veril celý ten čas. Áno, dokonca aj ja som pochyboval, ale vždy sa našiel niekto, kto to potiahol opäť o kúsok ďalej. O pár chvíľ, úsmevov a zopár kvapiek sĺz neskôr, prišiel deň, keď všetko do seba zapadlo. To naozaj, naozaj nemožné sa stalo skutočnosťou. Každý z nás to pocítil. Niečo medzi nebom a zemou, niečo, čo nie je vidieť, počuť ba ani cítiť. Len vieš, že to máš. Vedia to aj ľudia, ktorí ťa denne stretajú, vidia to v tvojich očiach a cítia z vône Tvojej duše. Tí menej šťastní ti to budú vždy závidieť a možno ťa aj ohovoria, ale tí, ktorým patrí svet, povedú Tvoju dušu ďalej. Veď stačí tak málo, aby nám pomohli rásť. Slovko uznania alebo len úsmev, ktorý povie viac ako tisíc slov.
Spomínate? „Plníme si svoje sny a farbíme aj vaše dni...“ Tým sme sa lúčili veľa krát a bolo to vždy úprimné. Teraz, keď stojíme na konci jednej etapy života, dávajú tie slová iný, trochu hlbší význam. Na začiatku sme nechceli nič veľké, len si splniť jeden z mnohých snov. Dokázať, že na to máme, že sa vieme postaviť za svoju vec a povedať tomuto svetu ako to vidíme my. To nám vyšlo a nielen táto veta sa stala odkazom.
Voľakedy dávno ktosi slávny povedal, že ak niečo budeš veľmi chcieť, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol. Pamätáte sa na všetky tie úskalia, ktoré nám stáli v ceste a ktorými sme napokon prešli? Spomínate si na tie zvláštne náhody, ktoré nám osud prichystal a pomohli nám nájsť správny smer? To všetko bola škola. Rovnako ako tá tisícka ľudí, ktorá stála a tlieskala Vašim úspechom. Tak ako tie slzy, o ktorých si myslíte, že o nich viete len vy.
Možno sa vám teraz zdá, že je koniec a už nikdy nezažijete ten pocit úspechu a poznania, že všetka tá námaha stála za to. Áno je to tak, je to koniec, ale zároveň aj začiatok. Začiatok nového života.
Možno pôjdeme tým životom ďalej spolu ešte dlhý čas, ale možno sa už uvidíme len tak náhodne. Niekde v obchode v strede mesta a bude nám to nepríjemné, pretože si nebudeme mať čo povedať. Možno sa na seba len usmejeme, alebo sa budeme tváriť, že sa nevidíme aby sme nemuseli skrývať rozpaky. To všetko je ale v poriadku. To, čo sme sa mali naučiť vieme a osud nás posiela ďalej. Už navždy nás bude spájať puto spoločných útrap a úspechov. Už navždy máme spoločnú históriu a jeden kúsok duše vonia rovnakou farbou naplnenej túžby.
Chcete vedieť, čo som sa naučil ja:
1. Láska ma obrovskú moc, veľa podôb a občas jemne bolí, aby sme vedeli, že je tu.
2. Keď po niečom veľmi, veľmi túžime, vesmír sa spojí, a pomôže dokázať nemožné.
A na záver ešte pár vyznaní:
Bolo mi s vami viac ako krásne, nikdy som nerobil nič ťažšie a nič krajšie.
Keby mi niekto vtedy povedal, aké to bude ťažké - nikdy by som sa na to nedal.
Keby mi teraz niekto povedal, že ma čaká niečo stokrát ťažšie a vy budete pri tom, neváham ani sekundu a idem do toho.
Bola pre mňa česť trpieť vaše maniere a bolo mi cťou nechať trpieť vás mojou hrou na umelca.
Jozef
PS" Ak ste sa dostali až sem a chcete vedieť o čo to vlastne bolo: www.romeoajulia.sk o splnených snoch a rozlúčkach ...
