Čítal som tri jeho prózy na tému záchranárskej praxe a poznám aj jeho odborné publikácie. Najviac ma však ľudsky oslovil, keď sme s ním absolvovali rozšírený záchranársky kurz. Je to naozaj múdry, skúsený, mimoriadne empatický a vysokovzdelaný muž. Zachránil doslova tisíce životov, vychoval stovky záchranárov a ak niekto urobil maximum pre osvetu v oblasti záchranárstva, je to práve tento hlboko veriaci a pokorný človek.
V rozhovore hovorí o tom, do akej komplikovanej doby sme sa dostali. Ľudia sú tak pomýlení falošnými správami a umelo vytvorenými pseudoautoritami, že dokonca aj v najväčšej núdzi, keď si zavolajú záchranku, polemizujú s človekom, ktorý im prišiel zachrániť život a zdravie. S človekom, ktorý má 50-ročnú prax, celý svoj život sa vzdeláva v urgentnej medicíne a videl toľko rán a bolesti, že ani Hollywood nevymyslel toľko spôsobov, ako je možné ublížiť ľudskému telu.
Je to dôsledok toho, ako sa u nás pristupuje k medializácii. V televízii ani v titulkoch novín, či už papierových alebo internetových, nevidíte vedcov, ktorí svojím sústredeným bádanim zachraňujú životy. Nie. Stačí, že nejaký pomýlený človek, ovplyvnený hoaxmi, napríklad bezdôvodne urazí ženu, a zrazu je hviezda. My Slováci máme tendenciu veriť nie vede a výskumu, ale stokrát opakovaným klamstvám a mediálne často videným ľuďom.
A keď títo ľudia prídu na to, že stačí opakovať tento vzorec, budú ho používať do absurdna. No bude im to málo. Budú chcieť stále viac a viac. Pridajú ďalšie urážky, vymýšľať si budú ešte jednoduchšie a účelovejšie hlúposti. Najprv len aby boli zaujímaví a mali „výtlak“ (ako sa hovorí), neskôr už účelovo. Na zákazku, s cieľom obohatenia sa. Dokonca často mysliac si, že konajú vo vyššom záujme. Práve takto fungovalo najväčšie zlo v našich dejinách – nacizmus. Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.
Zamýšľam sa nad tým, ako sa to mohlo stať, kedy sme na Slovensku začali padať do tejto diery klamstiev. Ale asi to nemá význam riešiť, ďaleko dôležitejšie je nájsť spôsob, ako z toho von. Vrátiť dôstojnosť a dôveryhodnosť nie len vede ale aj takej obyčajnej úcte k starším a vzdelanejším. Vrátiť dôstojnosť učiteľom. Skúsiť pracovať na tom, aby vzdelanie a reálne úspechy, najmä v oblasti zdravia, mali prednosť pred falošnou popularitou. Aby médiá a spoločnosť vyzdvihovali tých, ktorí reálne bojujú za zdravie, za našu budúcnosť a naše životy, a nie tých, ktorí sú najhlučnejší a najagresívnejší.
Ak sa to má stať, zmena musí začať u každého z nás. Aj keď je to ťažké. Učiť sa kriticky myslieť, hľadať pravdu v spoľahlivých zdrojoch a oceniť skutočné hrdinstvo, ktoré nevidíme každý deň na obrazovkách, ale ktoré je prítomné napríklad v tichých činoch záchranárov, vedcov a lekárov.
Aj preto tento blog. Doktora Dobiáša pozná tak tisíckrát viac ľudí ako mňa. Avšak pre tých pár desiatok ľudí, čo čítajú môj blog pravidelne, by som chcel nechať svoj skromný odkaz a zamyslenie.
Koho by ste žiadali o radu, pokiaľ by išlo o vaše zdravie alebo zdravie vašeho dieťaťa? Aktuálne populárneho človeka síce s vysokoškolským diplomom z medicíny, ale bez praxe a výsledkov, alebo lekára, ktorý denne zachraňuje životy?
Asi väčšina z vás by si vybrala druhú možnosť. Ak je to tak, potom by ten druhý menovaný mal byť hodnotovo aj mediálne vyššie, vzhľadom na jeho prax a úspechy, nie? Teda aspoň ak by sme sa v našej spoločnosti chceli hýbať správnym smerom. Ale je to aj dnes naozaj tak? Už len jednoduchý prieskum nám ukáže opak. A to je ten problém, ktorý musíme vyriešiť. Ďakujem, že ste sa dočítali až sem. Doktor Dobiáš je aj bloger, jeho blog nájdete tu: https://blog.sme.sk/viliamdobias
