On sa síce tvári, že celú noc stráži, ale viem, že spal. Najmä teraz, keď je už takmer hluchý, má problém vystriehnuť, kedy sa dom zobudí, aby sa mohol vysmiaty tváriť, že ...on nespal! ...celú noc z terasy strážil dom!
Jeden starší pán na neho volá “Romeo", pretože náš Levo vykúka z terasy, asi tri metre nad ulicou a na pekné sučky zavýja. Sluch má asi ako jeho pán, lebo susedia jeho áriami nadšení nie sú.
Zato sučky áno, vždy vystrú chvost, napnú uši a tvária sa, že ho nevidia. Proste baby. Pred pár rokmi zdrhol a tri dni sa túlal. Vďaka Facebooku ho hľadalo celé mesto. Viem úplne presne, čo robil, ale nejdem to tu popisovať lebo mám snahu o slušný blog. V každom prípade sa snažil šíriť rasu Hornozlatňanského teriéra po celom okolí. Našiel sa pri obchodnom centre tak štyri kilometre od domu. Najprv ma nespoznal, ale potom nastúpil do auta a hoc zjavne zbitý, tváril sa, že o nič nejde. Ani som ho nekarhal, myslel som si, že sa poučil a viac neujde. O tri dni bol zas fuč. Našťastie ho suseda priviedla späť. Inokedy zas priviedol kamošku, asi päťkrát väčšiu sučku huskyho…. Zjavne má rád riťaté a modrooké.
Levo sa narodil v Hornej Zlatnej ako Lévi-Strauss. Že má meno po antropológovi, som sa dozvedel, až keď som začal študovať etnológiu. Pomenoval som ho podľa rifieľ, a pretože zjavom pripomína leva. Je to mimochodom nevypočítateľná krutá beštia. Náš Levo, nie ten z Afriky. Každého, koho nepozná, okamžite kruto privíta, pooblizuje, pomojká a ak by dočiahol aj na kávovar, tak zlodejom aj kávu navarí. K známym sa chová o čosi vrúcnejšie. Ak uvidíte odo mňa alebo ku mne prichádzať ľudí, ktorí sa mierne predklonia a oprašujú si stehná, vedzte, že sa nejedná o folklórny prvok, takzvaný čapáš. To len podcenili rýchlosť a vrúcnosť Leva, ktorý údermi predných labiek prejavuje náklonnosť. V bielom ku mne nechoďte.
Neznáša, keď odchádzam a zavýja, kým sa nevrátim. Teda, tak sa tvári. Keď už som za obzorom, ide si po svojom. Moje auto pozná z diaľky a tak kým vojdem na našu ulicu, má čas zaujať svoj postoj a tváriť sa ľútostivo. Ja viem, že tam nebol celý čas. Medzičasom si pospí alebo niečo rozvláči po terase a ploche, ktorú odvážne volám trávnik. Návraty však miluje. A je jedno, či som bol preč tri minúty alebo tri dni. Od šťastia by si najradšej chvost vykrútil. Na schodoch ma predbehne a snaží sa prednými labkami ťápať po stehnách. Túto hru skutočne človek ocení, len keď niečo nesie a má oblekové gate. Ale naučil som ho usmievať sa, tak mu tie ťapky na nohaviciach nakoniec aj tak vždy odpustím. Krúti chvostom a vyškerí tesáky… no na zožratie.
V psích rokoch bude mať niečo okolo stovky, chová sa ako šteňa a poslúcha tak ako celý svoj život. Rozumie mnohým slovám a tak úplne rovnako odignoruje “dones!” ako “pozametaj terasu!”. Má úžasnú schopnosť vyliečiť zlú náladu, vytušiť ako sa práve človek cíti a nech je akokoľvek unavený, vždy keď sa niekto motá po záhrade, altánku alebo terase, sprevádza ho. Aj keď už od únavy ledva prepletá labkami, pôjde s vami kamkoľvek a vždy si ľahne tak, aby videl, či niečo nepotrebujem. Napríklad obskákať, keď mám plné ruky, vlhkým čumákom ňúrať, keď opravujem čerpadlo alebo prevrhnúť kvetináč, keď už si myslím, že muškáty sú nasadené všetky a je hotovo. Za tých jeho sto rokov Levo mnoho slov nevyslovil. Neviem, či šteká maďarsky alebo slovensky, ale povedal o tomto svete, našej ulici a živote v našom meste toho mnoho.
