Teraz niečo podobné prežívame aj my. Iste, utrpenie ľudí v reálnej vojne sa s týmto porovnáva len ťažko. Pretože väčšina z nás vlastne len musí ostať doma a áno, strácame peniaze, ale čo je to oproti životu? So skutočnou vojnou je podobný najmä ten strach.
Sme teraz v druhom lockdowne… Ono sa to tak volá, ale vlastne je to len taká ľahká verzia izolácie. Ide o to, aby sa ľudia čo najmenej stretávali. Ale napríklad do prírody ísť smieme. Tak sme včera boli. Na bicykloch. Pozrieť ovečky a studenú vodičk... tak to voláš Ty. My to voláme Mŕtvák.
Mamina dostala defekt. Tak som, ako sa na chlapa patrí, chcel problém vyriešiť. Začal som googliť novú dušu. Tú do bicykla, samozrejme. Ale čísla na maminom bicykli sa nezhodovali so žiadnou dušou v e-shope. Keď som bol mladý, bolo to jednoduchšie. Bolo len niekoľko druhov bicyklov. Ja som mal Sobi-20, potom bol pionier a ťažký frajeri mali BMX. Aj môj kamarát Richard mal BMX a aj bratranec Jožo. Všetci ho volali Smejo.
Smejo vedel na bicykli robiť rôzne kúsky. Tak som sa naučil rôzne kúsky aj ja. Na Sobi 20 som jazdil bez rúk, na jednom kolese a neviem prečo, aj tak, že som sedel na volante. Už neviem, prečo sme sa to učili. Asi to malo zabrať na baby alebo čo. Ale moc to nezaberalo. Ale za to som mal rôzne šrámy a jazvy na tele. Sobi 20 malo rôzne výbežky a šróby, o ktoré sa pri páde dalo oškrieť. Keď som dostal defekt, bolo to jednoduché. Bicykel som vzal môjmu otcovi, ten ho rozobral, vybral dušu, našiel dieru, priložil takú krabičku k duši a tú zapálil. Trochu to zadymilo a tým sa záplata zalepila k duši a už sa mohlo fičať ďalej. Teraz máme čísla na kolesách, google a e-shopy. Ľudstvo si vždy poradí a nájde jednoduché riešenie len s komplikovanou cestou.
Ale odbočil som. Práve prežívame izoláciu. Ľudia sa majú čo najmenej stretávať. Budúci týždeň nás budú testovať. Vymysleli to tak, že nás na chvíľku dajú do izolácie. Tí, čo už tú pliagu chytili, ju v sebe majú a ona sa v tele šíri. Ak je správne to, čo o nej vieme, aj u tých, ktorí nemajú príznaky sa do víkendu bude dať zachytiť tými testami. A tak budú ľudia vedieť, že sú infekční. Očakáva sa, že budú rozumní a nikoho nenakazia.
Našťastie, väčšina ľudí ťažkosti nemá, ale aj tak chorobu prenášajú. Tak len musia počkať, aby si telo vybudovalo obranu a vírus zahubilo. Tým, že sa budú izolovať, ochránia slabších a starších. Totiž u niekoho, napríklad u starých mám a otcov, sa tá choroba môže prejaviť strašne škaredo. Preto to testovanie. Aby sme nevyhubili jednu celú generáciu ľudí.
Potom sa ešte bude čakať ďalší týždeň a bude sa testovať znova. Tak by sa mala dať zachytiť väčšina ľudí, ktorí vírus prenášajú. A ak budeme všetci rozumní, vírus, teda jeho šírenie, to značne oslabí. To by malo pomôcť. Získame tak čas. A ten teraz potrebujeme najviac.
Potrebujeme čas, aby múdri ľudia vynašli liek proti tej pliage. Lebo zatiaľ ho nepoznáme. Ja osobne si myslím, že liek je niekde v prírode. Bylinka, nenápadná, milá, ktorá len čaká, kým ju zaleješ horúcou vodou a vypiješ. Možno keby sme sa spýtali nejakej babky bylinkárky, tak tá by nám vedela povedať. Riešenie totiž existuje a ľudstvo si poradí. Vždy si poradí, len cesta k riešeniu sa zatiaľ zdá byť komplikovaná. Najhoršie na tom celom je ten strach. Strach, že sa nakazíš, strach, že sa niekto nakazí od Teba a umrie.
A práve ten strach to celé strašne komplikuje. O víruse už vieme ako sa prenáša, takže by stačilo urobiť všetko preto, aby sa prenášal čo najmenej.Lenže ľudia strach prežívajú rôzne. Napríklad tak, že začnú popierať, že vírus existuje. Dokonca tvrdia, že práve opatrenia proti jeho prenosu nám ubližujú. Neveria ľudôm, ktorí sú vzdelaní a vedia o tom víruse a jeho prenose oveľa viac. Radšej veria jednoduchým klamstvám. Volá sa to konšpirácie.
Je to jednoduchý únik z reality. Aby sa báli menej, veria tomu, že vírus neexistuje, že ide len o peniaze, ktoré niekto chce získať tým, že si vírus vymyslel. Ja viem, Tebe to je už smiešne, lebo Ty keď toto čítaš, už vieš, ako to bolo v skutočnosti. Ľudstvo si poradilo a našlo cestu. Je jasné, že komplikovanú, práve sme totiž na nej a lepíme defekt, ale riešenie nájdeme.
Ondro, neviem koľko rokov máš, keď toto čítaš, ani to, či sa ešte spolu chodíme bicyklovať. Ale mám pre Teba radu. Vzdelávaj sa, o všetkom pochybuj, prežívaj život vo všetkých jeho krásach, veľa sa smej a keď Ti bude ťažko, vždy sa obzri ako si s podobným problémom poradili Tvoji predkovia. Veľa vecí sa totiž v histórii opakuje. Ľudstvo si vždy poradí a nájde riešenie. Nikdy ale nebolo v konšpiráciach, vždy len vo vede a v rozume.
Drž sa a poslúchaj maminu.
Tvoj hlavný tat.
