Minulý rok spravilo Ministerstvo kultúry pokus. Okresalo Matici rozpočet a vyčkávalo, čo bude. Bude mať Matica politický výtlak, zastanú sa jej ľudia? No a nič. Takže, poďho do nich. Ako? No nijak. Stačí nekomunikovať. A keď príde na lámanie chleba, jednoducho zatvoriť ventil. A dôvody už slovenský hejt na sociálnych sieťach nájde.
Či Matica je alebo nie je potrebná, tu ja nebudem zdôvodňovať. Budem hovoriť len o tom, čo máme za sebou my a o čo spoločnosť príde, keď na likvidáciu ústredia Matice doplatíme my. Dom Matice slovenskej v Komárne.
V dobe predcovidovej sme spravili ročne 40 predstavení. Slovenských predstavení na území, kde je 70% maďarskej menšiny.
Ak to nepreženiem, spravili sme program pre 11 tisíc divákov. Viac ako polovica z nich boli deti a študenti. Budú mať kde ísť, keď skončíme ? Nie. Zodpovedne môžem prehlásiť, že nie.
Sme jediné slovenské divadlo v okrese. Mestskému stredisku sa jednoducho komerčne neoplatí robiť slovenské predstavenia. Možno občas nejaký ten “výchovný” koncert za poukážky. Ten istý som videl ja ako študent. Sympatický… so semaforom… a dokonca s projekciou… fuj.
Na naše predstavenia chodili deti bežne šesťkrát za sebou. Dobrovoľne. Jediný, kto “protestoval” boli občas rodičia. „Povedal som mu, že ja s ním už šiestykrát nepôjdem… a vieš čo, šiel sám…” Neveríte? Spýtajte sa na nás, alebo viete čo? Zdvihnite riť a príďte sa pozrieť.
Pozýval som každého, kto má niečo s dotáciami (na ktoré my nárok nemáme) alebo s kultúrou… alebo s výtlakom, tak potrebným. Bez výsledku… „to sú matičiari… nešpiňme si ruky, pani prezidentka …”, „žiadny politický výtlak pani ministerka, len niktoši z malého mesta….”
Za necelé dve dekády našej existencie prešlo našimi krúžkami asi 160 detí, študentov a dospelých. Od 9 rokov po 75 rokov. Áno, najviac čo veku od 16 - 25. Máme umelkyňu, ktorá si vďaka nám našla cestu za umením a ukončila VŠMU. Ďalšiu, ktorá tam práve nastúpila. Dvoch, ktorí ukončili Akadémiu umení v Banskej Bystrici, troch, ktorí prestúpili na štátne či súkromné konzervatórium…. Pre neznalých, ročne sa tu prijíma len do 20 ľudí.
V covidovom roku, sme okrem bezplatnej pomoci ľuďom s testovaním na mestom zriadenej MOMKE, s vakcinovaním ako administratíva v nemocnici, spravili aj 20 predstavení. Lebo na tom naozaj záleží.
20 predstavení v dobe, kedy to aj profesionálne divadlá, áno tie s nárokom na pomoc, vzdávali.
Štát nestojíme nič, daňových poplatníkov nestojíme nič. Naša existencia však záleží od budovy, ktorú vlastní Matica slovenská. Aktuálne nepriateľ štátu. Inštitúcia, ktorá jednoducho nemá na výplaty u nás. Tak prepúšťala. Nemá na prevádzku budovy. Tak si pomáhame sami. Ako vieme. S pomocou divákov, s pomocou sponzorov. Nárok na dotácie nemáme. Napriek tomu existujeme. Zatiaľ.
So zánikom Matice slovenskej však šancu na život nemáme. A čo bude?
Nič, len ticho. Nebojte sa, do ulíc sa nepôjde. My nemáme politický výtlak. Ani ambície ísť do politiky. Doba je taká, že zastávať sa nás začnú len fašisti, nie preto, že by im na nás záležalo, ale chytajú sa každej slamky. Na to však nemáme žalúdky. Naša česť má stále väčšiu hodnotu. A fašizmus je prúser, len... viete, živíte ho vy. Tým, že kašlete na ľudí. najmä tých mimo Bratislavy.
Len milá vláda, rád by som vás upozornil na jeden fakt. Dnes my veľa nepotrebujeme, ale keď skončíme, resp. keď skončí náš vlastník, bude treba naprávať škody. Možno len opäť naučiť mládež chodiť do divadla, alebo len to, že keď budú skutočne drieť, zožnú potlesk. No v tom horšom prípade, nahradia svoju činnosť inde a inak. Potom, keď začne problém s drogami, s chľastom, závislosťou od tabletov, budete za ťažké milióny riešiť prevenciu. Riešiť, čo by mohla mládež miesto toho robiť. A možno do budovy, kde sa nám roky darilo prinášať kultúru, budete posielať protidrogové razie.
Áno, uprostred mesta ostane opustená budova, ku ktorej sa nik nebude hlásiť. Matica ju však neuživí a keďže pozemok patrí mestu, ani nepredá.
Gratulujem. Zrušte Maticu. Strašne tým spoločnosti pomôžete. A hlavne neriešte dôsledky. Ono to je totiž také naše, slovenské.