V banke to nemalo zabrať viac ako 3 minúty. Ako firma máme tzv. vzťahového manažéra. Má to byť služba navyše, vraj aby sme nečakali v rade. U nás to ale zlyhalo už pred rokmi. Mali sme na to jednu pani, ale tá ma neznášala a po prvom stretnutí to už bolo vzájomné. Jej vadilo, že som riaditeľ bez vzdelania, mne liezla na nervy jej preafektovanosť a povýšeneckosť. Pri prepážke som ale nevybavil nikdy nič, lebo: „Vy máte vzťahového manažéra, aby ste nemuseli čakať a systém nedovolí, aby vás "bežný" pracovník obslúžil." Žiaľ, naša "vzťahová" bola natoľko vyťažená (pretože je taká dobrá a inžinierka, ako mi niekoľkokrát zdôraznila), že bolo nemožné sa s ňou stretnúť. Ak sme si aj dohodli stretnutie, čakal som hodinku až dve. Väčšinou som aj tak nevybavil nič, lebo čokoľvek som chcel, od úveru po možnosť platby cez internet, musel to posúdiť systém alebo „Bratislava". Systém nepustí, bola jej najčastejšia odpoveď. Chcel som to zmeniť a priamo na riaditeľstve som žiadal, aby sme nemali žiadnu takúto manažérku. Prijali to ako sťažnosť a reklamáciu služieb a dali to vybaviť. Systém to pridelil... jej. Našim vzťahom to moc nepomohlo. Neskôr sa táto osôbka kamsi stratila a nám pridelili novú, ja som bol ale už tak znechutený, že sa mi úspešne podarilo vyhnúť sa väčšine našich stretnutí, i keď tá nová bola milá.
V banke bolo treba len predĺžiť zmluvu na bezpečnostnú schránku a vyrovnať poplatky za predošlé mesiace. Trochu sme sa totiž omeškali. Bál som sa, že kočka od prepážky ma hneď pošle za naším manažérom, ale našťastie nie. Najprv bolo treba zaplatiť poplatok za posledné mesiace a až potom sa dá zmluva predĺžiť. Vlastne ju bolo treba len vytlačiť, ale systém nepustí...
„Žiadny problém, tak to tak spravme, stiahnite nám poplatky z účtu..." Ubehlo niekoľko minút. Kočka stále ťukala do počítača. Niečo nefungovalo. Tak som navrhol, že vyberiem peniaze z bankomatu a zaplatím to v hotovosti. Súhlasila, ale už sa nedalo, lebo to nastavila inak a... systém nepustí.
Prišla na pomoc iná kolegyňa. Chvíľku sa striedali pri počítači a každú chvíľu zadávali heslo, raz jedna, raz druhá... Už ubehlo dosť času, tak aby im to bolo menej trápne, ťukal som si do mobilu tento blog.
Kúsok od miesta, kde teraz sídli banka, predávali kedysi langoše. Ako dieťa som nejedol vôbec mäso a tak mi mama namiesto obedných lístkov do školskej jedálne dávala peniaze. Chodili sme si kupovať langoše do búdky. Predával ich taký fúzkatý pán a mal svojský humor. Po meste sa šírila klebeta, že langošári, aby sa im neprepaľovala masť, pridávali tam Indulonu. Tak nám vždy pokiaľ posypával langoš syrom vysvetľoval: „Za syr rátam padesát halírov, indulónu máš dnes zadarmo." Vedel, kedy je na škole obedná prestávka, celkom slušne odhadol počet langošov, takže ani ste nemuseli čakať dlho. Ak sa aj stalo, že predsa len nebolo pripravené cesto, tak hovorieval: „Teraz čakáš, ale keť uvidím, že si zasek došel zájtra, tak napozajtá už nečakáš. To je tak, lebo já budem rátať, že prídeš a ty móžeš rátať, že nečakáš, ja mám taký systémuš... som drahší ako lángoš u Gyulu, ale on nemá systémuš."
V banke sme už čakali celkom slušnú chvíľku a spolu s nami ľudia v rade za mnou. Prišiel sa predstaviť aj nový vzťahový manažér. V problematike sa ale nevyznal, tak sme sa len dohodli, že raz sa možno stretneme... Medzitým sa zistilo, kde je chyba... Nebudete veriť, ale v systéme... Už volali aj akémusi správcovi. Všetko robia dobre, len systém nedovolí tlačiť zmluvu kým... a toto nevieme presne.
Prešlo už naozaj dosť minút a obom babám za prepážkou to už bolo evidentne nepríjemné, zápasili so systémom a ten nie a nie uhnúť. Nakoniec sme sa dohodli, že sa len vytlačí kópia starej zmluvy a tam rukou napíšeme, že predlžujeme zmluvu a keď sa systém umúdri, tak sa to dá do poriadku.
Cestou k autu som si uvedomil, že teta by dnes slnečnicu predávať nemohla, len ťažko by si mohla dovoliť mať registračnú pokladňu a hlavne, kde by ju dala. Mala len svoje tašky a v nej balíčky so soťolou. Systém nedovoľuje predávať len tak, bez dokladu, bez radu, to by bol predsa chaos.
Pred obedom mi volala nejaká slečna, aby mi predstavila kuriérsku spoločnosť a dala mi ponuku na rozvoz balíčkov. Eviduje, že používame služby kuriéra, ale ona mi vraj dá lepšiu ponuku ako náš súčasný kuriér. Povedal som jej, že my máme zmluvu s kuriérskou spoločnosťou a zhodou okolností presne s tou, ktorú ona zastupuje. Na chvíľku stíchla a potom sa zasmiala a ospravedlnila sa... Prepáčte, to mi systém neukázal...
