Je to téma, ktorá nepatrí to blogu a mal by sa jej venovať skúsený novinár s veľkou dávkou odvahy a skúseností. Prečo odvahy? Máte predstavu, aký biznis je mŕtvola? Človek, keď musí prijať myšlienku, že niekto blízky mu navždy odišiel, je veľmi rozladený a preto povoľný zaplatiť čokoľvek. Jednak, aby si uctil pamiatku zosnulého a jednak, aby mal od nepríjemných formalít pokoj. Tak vás jeden pohreb príde na cca. 60 – 100 tisíc. A tieto peniaze sú dosť dobrým motívom na to, aby majiteľ pohrebnej služby šiel za svojim biznisom doslova cez mŕtvoly. Preto žurnalistiku v pravom slova zmysle prenechám na niekoho iného. Skúsim vám len načrtnúť emočné fakty.
Predstavte si, že veľmi skúsený „obchodník s mŕtvolami“ príde s návrhom za riaditeľkou nemocnice, že ju odbremení od finančnej záťaže, akou starosť o mŕtvolu nesporne je. Riaditeľka, keďže nie lekár ale ekonóm, nepozná fakty a morálna otázka je jej asi cudzia, tak súhlasí. Tak sa stane, že všetky oddelenia nemocnice dostanú nariadenie, aby v prípade úmrtia nevolali patológiu ale rovno pohrebnú službu. Nebohé telo, ktoré kľudne môže byť váš príbuzný, si prevezmú zamestnanci pohrebnej služby a celkom nahé v takom stave ako je, odvezú do márnice.
To že vás po smrti umyjú, oblečú a správajú sa k vám s úctou by malo byť samozrejmé ako to, že v nemocnici môžete ísť na záchod či do spŕch. Nehladiac na to, že spôsob akým sa to vykonáva v tejto nemocnici pripomína odvoz kravských zdochlín, nesmieme zabudnúť na fakt, že narábanie s mŕtvolami by mal vykonávať odborný personál. Z tela by mali byť vybraté všetky sondy a malo by byť vydezinfikované, umyté a oblečené, a až takto prevezené do pohrebnej služby. Myslím si, že pohrebná služba len ťažko môže splniť hygienické normy, ktoré by mali byť dodržané, aby sa predišlo infekciám.
Pýtate sa prečo to vlastne „priekupník mŕtvol“ takto zariadil? Odpoveď je v emóciách, ak vám zavolajú, že zomrel váš príbuzný máte dosť starostí zvládnuť svoj smútok. Keď vám personál pohrebnej služby, kde telo už leží, oznámi, že sa môžu postarať aj o zvyšok pohrebu, drvivá väčšina ľudí len kývne hlavou. A tak nemáte predstavu o tom, že existujú aj iné a možno lacnejšie, či serióznejšie pohrebné služby. Ak ste aj znalý pomerov, dotyčný „tiež obchodník“ zarába, pretože za vydanie tela zinkasuje 1500,- Sk . Prípadne si zaplatíte aj ďalšie poplatky, ako otvorenie – zatvorenie márnice 50,- Sk a tak ďalej a tak podobne.
Viete ako riaditeľka či jej zástupkyňa odôvodnila toto konanie? Údajne, posledné služby poistencovi už poisťovne nepreplácajú. To znamená, že celý svoj život platíte peniaze za zdravotnú starostlivosť do poisťovní. Pri ošetrení lekára 20,- Sk, za recept a lieky zaplatíte ďalšie peniaze. Napriek tomu do nemocnice nastupujete s vlastným toaletným papierom a päťdesiatkorunáčkou na deň. Tam vám často krát ani obväz, či život zachraňujúci liek nemôžu dať, lebo ho niet. Keď sa lekárom, ktorí aj v takýchto podmienkach bojujú o váš život, nepodarí vás zachrániť, ostane vaše telo nielen mŕtve, ale aj nahé a špinavé. A vaši príbuzní budú musieť nielen zvládnuť smútok, ale aj fakt, že pohrebnú službu za nich vybral niekto iný.
Vyzerá to tak, že životom nás sprevádzajú peniaze a ich dostatok, či nedostatok určuje kvalitu nášho bytia. Na konci cesty sme však sami predmetom biznisu a tak ako v prírode aj tu z našej smrti majú radosť aspoň hyeny.
