Pamätáš? Bol som ťažký hrdina a tesne po odbere som odpadol. Sestrička sa strašne bála, že mi ublížila. Bol som jej prvý odber. V tej jedálni na mne kľačala, plakala a nevedela si spomenúť, koľko mi vlastne zobrala krvi. Na ten príbeh som balil baby, aby videli, že som hrdina, ale nebojím sa priznať slabosť. Teraz už taký smiešny nie je.
Odvtedy prešlo pár rokov a z Teba vyrástla slečna. Vôbec neviem aký život si prežila, len dúfam, že naozaj stál za to.
Mala by si šestnásť. Takže prvú lásku, upotené dlane a uslintanú pusu máš za sebou. Viem to, lebo aj ja som mal šestnásť a tieto veci si pamätám. Sú vlastne to najkrajšie, čo nám svet dáva. To ostatné je už len akési poslanie. Aspoň tak tvrdia ľudia, čo sa tvária, že vedia prečo sme tu. Každý vraj máme nejaké poslanie a to si plníme. Neviem, kto to celé vlastne riadi, ale niekedy ma celkom slušne štve.
Tvoje poslanie som zrejme pochopil. Je o živote. Nie je jasné, prečo tu sme, ale je jasné, čoho sme schopní. Vieme milovať, kresliť, spievať, ale aj nežiť a len sa dívať. Dokážeme závidieť, ohovárať, ale aj chváliť a vychovávať. Môžeme toho strašne veľa, ale väčšinou si neveríme a odkladáme naše sny na neistý zajtrajšok. Je dôležité žiť dnes, lebo zajtrajšok už možno nebude.
Niekedy sa mi stáva, že pre hnev sa zabudnem smiať. Pre bolesť v duši nevidím farbu kvetov a smiech vtákov, ktoré sa uškŕňajú, keď ja musím do práce. Som smutný z toho, čo bolo a obávam sa toho, čo bude. Teraz som však pochopil, že je to trochu inak. Dejú sa aj dobré veci, len sa o nich málo vie. Ľudí láka smútok a žiaľ, preto už nepozerám správy.
Chcel som sa s Tebou rozlúčiť, aj keď nás osud spojil len dva krát. Vtedy s tou krvou a nedávno. E-mailom, čo tlačil slzy do očí. Neviem, či toto je tá najvhodnejšia forma. Jedna krehká duša mi navrhla, aby som Ti napísal list, zaťažil ho štyrmi kameňmi a Ty si ho prečítaš. Skúsim to teda tak.
Zbohom Natálka, stretneme sa v ďalšom živote. A nezabúdaj, dlžíš mi nejakú tú krv.
Kameň menom LÁSKA. Kameň menom STRACH.
Život je odtlačok naplnenej lásky dvoch ľudí, jeho zmysel zatiaľ nepoznáme, ale možno práve v tom spočíva naša viera. Tvoj príbeh skončil, ale niekde inde začína nový. Tiež s upotenými dlaňami, prvým vlhkým bozkom a tým zvláštnym leskom v očiach.
Kameň menom NÁDEJ. Kameň menom BOLESŤ.
