Prípadne cvičením si nahonobiť takú svalovku, že sako nosím len v ruke, aby som nemusel vystierať ruky dozadu. Prosto, chudnutie ma baví. Doslova napĺňa. Často som naplnený pocitom takého vlčieho hladu, že aj rybičky v akváriu sa utekajú skryť za filter.
Ale nie, preháňam. Kombináciou rozumnejšieho stravovania a pridaním pár hodín cvičenia, dokážem pomerne rýchlo a slušne schudnúť. Môj problém je iný. Veľmi rád jem. A keď sa pre niečo nadchnem, napríklad pre jalapeño pastu, nemám dno. A s tou pastou sa to ešte dá, horšie je, keď stretnem dobrú čokoládu, domáce chipsy alebo výbornú hráškovú polievku. No a viete, s jedlom rastie chuť a mne hlavne brucho a krk.
Koncom leta som si ale povedal „A dosť!“. S manželkou čakáme totiž bábo. Keď sme boli na konci siedmeho mesiaca, boli sme sa spolu odfotiť. Z fotky ale nebolo celkom jasné, kto vlastne to dieťa pod srdcom nosí.
Samozrejme, k rozhodnutiu čosi zhodiť, prispela aj moja lekárka, po absolvovaní preventívnej prehliadky vyhlásila: „Jozef, všetky vaše výsledky poukazujú na jediný váš zdravotný problém. Môžeme chodiť dookola, hľadať všeličo alebo si povieme, že ste tučný a že treba schudnúť. Keď sa vám to podarí, príďte sa proste ukázať a uvidíme, ako budú vyzerať vaše výsledky potom...”
Zadarilo sa. Prvých desať kíl je dole. A myslím, že mi je naozaj lepšie. Mám však prosbu. Nie za seba, ale za nás všetkých, ktorí bojujeme s vlastným apetítom.Nenúťte nás jesť, prosím. Ja viem, že to myslíte dobre, ale ak chcete naozaj pomôcť, proste to nerobte.
Myslím poznámky typu: "ale veď si daj len jeden... z tohoto sa naozaj nepriberá... veď len kúsok... ani kvôli mne?... veď si na návšteve a jeden, len na chuť, si môžeš dať... to vybeháš ... a podobne..."
Toto proste ubližuje a môže chudnúceho vrátiť o týždne späť, prípadne jeho vôlu zlikvidovať úplne. V istej fáze chudnutia si totiž musíme (my chudnuvší) upierať jedlo alebo istý druh jedla úplne. A presne tak, ako u každého "závisláka", spúšťačom “žravky” môže byť aj jedno dobre mienené sústo. U mňa je to hoc aj jeden blbý arašid...
Ak teda viete o niekom, že chudne a skutočne mu chcete pomôcť, nenúkajte ho a určite nie viackrát. Najmä ak odpovie, "ďakujem, nie, chudnem.."
Vysvetlím: Aj pri silnej vôli, už pri tretej výzve, sa deje toto. "...keď si predstavím tú chuť... "(uvažuje tučko) "...veď som okrem tej blbej zeleniny nič nejedol 16 hodín... a navyše, je to neslušné..takto odmietať jedlo...čo by za to dali deti v Afrike... veď si kúsok dám..
No a je to tu, je to len moment, jedno sústo a som späť.
"Veď, keď už som si dal tú štrúdličku, už si dám aj hranolky... A vlastne, dnes už na to kašlem, kde sú chipsy?..."
No a hotovo. Opäť zas funím, nie len na schodoch, ale aj keď sa obúvam... a to len pre dobre mienené ponúknutie... veď len kúsok syra... nie? Mňam.
