Priatelia... naša spoločnosť je v katastrofálnom stave. A zlepšiť ju môžeme len spolu. Asi nedokážeme zastaviť hrdinov spoza klávesníc. No možno skúsme vysvetľovať ako sa umenie vlastne tvorí a prečo je blbosť myslieť si, že nejaká ambasáda má záujem ovplyvňovať umenie v malom meste na juhu Slovenska. Ja začnem.
Dramaťák nerieši, neriešil a dúfam, že ani nikdy nebude riešiť aktuálnu politiku. Vôbec. Divadlo ale proste rieši bežný ľudský život a jeho silné časti, obrady, rituály, zážitky. Proste to, čo rezonuje v duši, v mysliach ľudí.
Niekedy sa v našich témach opierame o tradície našich predkov, o svetovú literatúru, ale aj o našu krásnu slovenskú literatúru. Ale vždy je to predovšetkým o emóciách. Pretože tak sa tvorí umenie.
Umenie, ako ho chápem ja, je snaha všemožne poukázať a uchopiť nevyčerpateľný fenomén ľudstva – a to je láska.
Naše najnovšie dielko sa opiera o dva mimoriadne silné príbehy z Biblie. Tému som si vybral len na základe toho, čo sa dialo na skúškach, ako som odpozoroval mojich zverencov — ako sa správajú, na čo reagujú a akí sú. Nič viac, nič menej.
Moje doterajšie námety mám z rôznych zdrojov, všetko rebelské končí a začína v tom, čím ma nadchli na Katedre etnomuzikológie na UKF v Nitre. Tie množstvá sobôt, ale najmä nadšenie a mimoriadne ľudský prístup a vášeň tamojších pedagógov a hosťujúcich pedagógov, vo mne prebudili čosi, že by som dokázal napísať ešte tak 80 muzikálov alebo divadelných hier.
Napríklad dielko Život a jeho voľné pokračovanie Milenka vznikli na podnet mojej sesternice Zuzky Černekovej.
V Dramaťáku tvorím oveľa voľnejšie a vždy na podnet tých detí — ľudí tam. Vášeň pre vieru alebo skôr Bibliu má na svedomí, mimo iné, aj moja manželka (nie, nenúti ma a ani mi nepredčítava Sv. písmo po večeroch). Ale počuli ste niekedy, ako spieva žalm? Videli ste zvnútra našu baziliku? Zažili ste naozaj silnú svätú omšu? Pozreli ste a skutočne zavnímali obrazy a fresky v bazilike?
Skúste to... možno aj vás nadchne to všetko dokopy a stvoríte nejaké dielo. U mňa tak vznikli už tri. A aby to ľudia trošku chápali, zvykneme našich divákov do tej baziliky aj zobrať.
No a presne takto vznikol námet, ktorý teraz chceme uviesť na svetlo sveta. Volá sa Esther a Salome. A je o dvoch silný ženách.
Je úplne absurdná predstava, že by za mnou niekto prišiel a povedal: „Tu máš 35 000 € (toľko stojí muzikál), ja som z... ambasády a musí byť o tomto.“ Asi by som mu za prvé neveril a za druhé, asi by som prišiel o tú časť, ktorá je vo mne tvorivá... ak nejaká je.
Áno, každé dielo potrebuje múzu. Ale to vyzerá úplne, ale úplne inak. A to vám vysvetľovať nebudem, lebo to nedokážem.
Raz sa istého veľmi slávneho maliara - krajinkára, ktosi spýtal, prečo na jeho obrazoch vyzerá príroda inak ako v skutočnosti. A on odpovedal: "Viete, príroda sa nevyzlieka pre každého..."
Príďte na predstavenie. A ak sa vám nebude páčiť — už neprídete na reprízu. Ale nesúďte, kým ste nevideli. A ak už naozaj musíte písať a komentovať, majte na pamäti, že sme jeden z najkritickejších národov na svete. A pritom máme jedny z najhorších štatistík detských depresií, úzkostí a sebapoškodzovania. Často sú to práve tie „kritické“ poznámky a zbytočné sprostosti na sociálnych sieťach, ktoré to celé v deťoch spúšťajú.
