Ako býva všeobecným dobrým zvykom na nový rok som si dal predsavzatie, že sa zbavím niektorým mojich zlozvykov. Ako býva mojím dobrým zvykom nedodržal som ich. Až o týždeň dva som si povedal: „A dosť! Ohrýzanie nechtov je extrémne nechutné a navyše nespoločenské. Keď nič iné prestaneš aspoň stým!“ Poviem vám, žiadna sranda, najmä pri telke.... Nakoniec sa ale podarilo, a už „abstinujem“ dosť dlho nato, aby som sa naučil používať cvakátko, či ako sa volá to čudo na strihanie mužských nechtov.
Hneď nato som prestal fajčiť, ale to sem nejdem popisovať, lebo matka nesmie vedieť že som fajčil. Ako to ale už u matiek býva, vedela o tom a tvárili sme sa že nevie, a ja že neviem že vie... Dosť absurdná veta, ale vo vzťahu matka syn je veľa vecí rovnako absurdných. V každom prípade ak máte toľko rokov čo ja, viem vám poradiť ako na to. Žiadne náplaste, žiadne žuvačky to je len reklama. Stačí si len uvedomiť nezmyselnosť tejto vety: „Ako inak by som zvládol ten stres okolo keď nie cigaretou!“ Ak chceš zvládať stres okolo seba tak, že smrdíš a pomaly sa zabíjaš, kľudne fajči ďalej. Ja som si povedal, že radšej zvládnem stres so spotenými dlaňami teraz, ako v štyridsiatke riešiť stres z rakoviny. A ako ja zle zvládam obyčajnú nádchu, rakovinu by som určite nezvládol.
Niekde medzitým všetkým, som sa snažil obmedziť ešte jeden neduh. Ako správny lev som rád stredobodom pozornosti. I keď v mojom prípade, by sa lepšie hodilo, že som smutný ak nie som stredobodom.. Tak aby som nebol smutný občas niektoré, pre mňa nepodstatné, veci „trošku“ prikrášľujem, alebo pozamieňam. Inak povedané v spoločnosti mierne preháňam. Snažil som sa zamedziť aj prejavu tejto črty ohnivých znamení, ale zistil som, že som potom dosť nudný. Tak to len obmedzujem.
Toto všetko prispieva k tomu, že umiera vo mne jedno ja. Veštice teda neklamali. Možno je to tým, že starnem. Hoci nerád, ale musím priznať, že pomaly ma opúšťa puberta. Začali ma zaujímať veci, ktoré som predtým považoval za prázdne až smiešne. Ak ste čítali môj predchádzajúci výlev asi viete, že som na ceste k štíhlejším zajtrajškom. Je to niečo ako indický tanec, tri kroky vpred dva vzad. „Výbornou“ ryžovou diétou som si spôsobil depresie a odvodnenie organizmu. Síce som schudol krásnych 6 kíl, ale ako som sa dočítal na stránke Mira Veselého, schudol som vodu, svaly a imunitu. Cítil som sa pod psa a dostal som chrípku. Ešteže niesom labuť, asi by ma zastrelili. Prehodnotil som aj svoj názor na posilňovne, dnes tam idem a beriem so sebou aj osobného trénera. Nieže by som bol snob alebo pracháč, ale niektoré veci treba robiť vo vyšliapaných chodníčkoch. Zdá sa, že tí čo v posilňovniach „hrajú“ za kluby ako adidas, nike, rôzne fajky, krúžky a štvorčeky, čo nosia na „dresoch“ vedia ako na to.
Istá mne veľmi milá osôbka mi položila otázku: „A budeš sa mať konečne radšej keď budeš o 20 kíl ľahší?“ Aj keď viem ako to myslela odpovedám jej: „Áno! Voľakedy som bol tlstý, fajčiar, pinokio s pochybným správaním a navyše riadne namyslený. Teraz som plnoštíhly, zdravo žijúci, večne hladný, sebavedomý muž.“ Zomiera vo mne chlapec, aj mi je za ním trocha smutno, lebo s týmto „mužom“ zas toľko zábavy nieje. Ale život dospelého je o tom, prispôsobiť sa trendom a vyčnievať len pokiaľ je to považované za osobný štýl. Alebo možno nie, ja by som si neveril... to viete ohnivé znamenia si občas vymýšľajú.
