

Niekedy po jednej v noci, u mamy doma v Hornej Zlatnej, pri bráne niekto začal robiť randál. Hlavne psík - Havinka, štekal ako najatý, tak mama otvorila dvere. Ihneď po nej začal niekto vrieskať, zrejme anglicky.
Mama je zdravotná sestra vo výslužbe, takže nie je neobvyklé, že keď sa v dedine niečo stane, prídu k nej po pomoc. Našťastie už aj podľa štekania psa bolo jasné, že toto nebude nikto z dediny. Mame sa podarilo na mobile vytočiť policajtov.
Medzitým človek pri bráne vytrhol kameninovú rúru, v ktorej mala mama kvety a hodil ju po psovi, aby ho umlčal. Našťastie, netrafil a pes naďalej bránil svoju paničku a príbytok. To už boli na ceste policajti z neďalekej Zemianskej Olče (5 km). Prišli fakt neuveriteľne rýchlo a posádku auta s rakúskou ŠPZ-tkou na mieste zadržali. To už výtržníci samozrejme výrazne skrotli.

Príbeh už ďalej, našťastie, vlastne nepokračuje. Vystrašená mama trestné oznámenie nepodala. Vďaka veľmi rýchlemu a profesionálnemu zásahu policajtov a statočnej Havinke vlastne k ničomu nedošlo.
Ako dopadla posádka auta neviem. Viem len, že ich predviedli. Ako skončili budem snáď vedieť až v pondelok, keď pôjdem osobne policajtom poďakovať.
Z dostupných informácií predpokladám, že niekoho (zrejme ľahšiu babu, ktorá im ušla) hľadali a poplietlo ich GPS v aute.
Správy nepozerám práve preto, že sú plné podobných príbehov, ale nie s tak šťastným koncom. Viem, že na policajtov sústavne nadávame. Ja dokonca oprávnene, keďže ich mám v rodine :-). Väčšinou o nich vieme najmä keď sa niečo nepodarí.
Túto situáciu však zvládli presne tak ako mali, neuveriteľne rýchlo a profesionálne. Ja im aj touto cestou ďakujem. Ľudia by o policajtoch zo Zemianskej Olče mali vedieť, pretože svoju prácu si robia dobre. Samozrejme, vďaka patrí aj Havinke, jej asi kúpim kosť.