Niežeby sme sa celý deň flákali, tak ľahké to nebolo. Pochádzam z dediny, takže najprv bolo treba čo to porobiť okolo domu či záhrady. V každom prípade vonku.
Naša dedinka je uprostred polí, takže celé leto sa točilo okolo toho. Pestovala sa paprika, majorán, chodilo sa na paradajky či do kukurice. Keď šla teta s plantami v debničke, bol to signál, že treba ísť sadiť. Spoločne. Keď sa blížila žatva, žila tým celá dedina. U nás na juhu sa začínalo. Kombajnisti potom pokračovali ďalej a šli kosiť do severnejších častí Slovenska. Nielen v lete, ale celý rok platilo, že sa všade a každému pomáhalo. Žilo sa súdržne.
Popri žatve sa nezriedka stávalo, že začalo pole horieť. Bolo sucho a horúco, v starých kombajnoch raz-dva preskočí iskra. Keď sa tak stalo, kombajnista pustil maják a signalizoval problém. Pri troche dymu či plameňoch bolo treba ihneď hasiť a keď boli plamene väčšie, oborávať. Všetci nechali, čo práve robili a hybaj na pomoc. Pripravený traktor s pluhom musel rýchlo vyorať suché obilie a odhrnúť slamu, aby sa plameň nemohol šíriť, stroje, čo boli najbližšie zastali a každý utekal na pomoc. Kým prišli hasiči, často bolo aj po všetkom.
Majákmi na kombajnoch sa dalo signalizovať všeličo, že má prísť traktor s vlečkou kombajn vyprázdniť, že má prísť servisné vozidlo alebo že je iný problém. Ľudia nemali mobily, smsky, Facebook, tak si vypomohli inak a to nie len pri žatve, celý rok. Vynašli sa, dali vedieť a šlo sa. Pomáhať, či zabávať sa. Žiť, spolu a súdržne. Dnes je to inak.
Signalizuje sa často falošne. Ľudia stále vnímajú signály, ale častejšie im už neveria. Niet divu, pozvú vás na koncert a je z toho politická kampaň. Volajú nás pomáhať štátu a svojej krajine a pritom je to "len" neonacistická propaganda. Signalizujú problém, ale ide "len" o naháňanie hlasov. Už je čoraz ťažšie rozoznať čo je pravda a čo lož. Všimli ste si poslednú dobu čo sa deje? Účelové videá zaplavujú internet aj televízie. Ľudia s dobrým srdcom, dokonca vzdelaní a rozumní podľahnú a zdieľajú. Ako keď sa stratí šteniatko. Tu však nepomáhame, práve naopak. V snahe pomôcť, šírime zlo a strach. A to je zle.
Strachom sa ktosi či čosi snaží ovládnuť krajinu. Nielen tú našu. Volajú nás hasiť vymyslené požiare. Kričí sa pomoc a pritom sa viac ubližuje. Dúfam len, že je to zas nejaká politická kampaň, hra a nie je to len zastierací manéver pred ozajstným plameňom.
Začínam mať totiž dojem, že tí, čo kričia, že treba hasiť, sú tí najväčší a najschopnejší podpaľači.
