Otvorte bulvár, sociálne siete – uvidíte to všade: „Náhly odchod mladého športovca“, „Rakovina nám vzala herca“, „Infarkt v posilňovni“. Máme pocit, že sme uprostred tichej epidémie, o ktorej sa buď nahlas nehovorí, alebo sa o nej hovorí zle. Ja mám z toho úzkosť.
Kým bulvár kričí o sprisahaniach a vakcínach, lekári to odmietajú, no zároveň dvíhajú varovný prst pred stresom, dobou a rýchlym jedlom. My ostatní cítime strach. Oprávnený, lebo doba je taká.
Sú to vakcíny? Jedy vo vode? Mikroplasty? Alebo nás jednoducho dobieha životný štýl, pred ktorým niet úniku? V rámci svojich možností sa pokúšam strhnúť náplasť strachu a pozrieť sa na to, čo sa s nami skutočne deje. Sme na tom horšie ako naši starí rodičia, alebo len o svojich problémoch vieme viac?
1. Rakovinový „boom“: štatistiky, ktoré mrazia
Nie je to len subjektívny pocit. Rakovina u ľudí pod 50 rokov je skutočne na vzostupe. Štúdia publikovaná v roku 2023 v prestížnom BMJ Oncology priniesla mrazivé dáta: výskyt rakoviny u mladších ročníkov za posledných 30 rokov celosvetovo vzrástol o neuveriteľných 79 %.
Čo sa zmenilo?
Ultra-spracovaná strava. Naše črevá sa stali bojiskom. Emulgátory, konzervanty a nadmerný cukor narúšajú črevný mikrobióm, čo vedie ku chronickému zápalu – tichému predskokanovi rakoviny.
Diagnostika. Kedysi sa jednoducho „zomrelo na brucho“. Dnes vieme, že to bol karcinóm, u nás najmä hrubého čreva. Sme lepší v hľadaní príčin, no to samo osebe taký prudký nárast nevysvetľuje.
Zdá sa, že kľúčovým problémom je kombinácia stravy, priveľa cukru, málo pohybu a predovšetkým konštantný stres. Všade okolo nás. Už len to, že denne konzumujeme v médiách a mobiloch trápenia ľudí, vojny a umieranie, ktoré sa nás priamo netýkajú, no napriek tomu ich vstrebávame. Rovnako ako ultra-spracované potraviny.
2. Srdce na hrane: sú v tom vakcíny?
Téma, ktorá spoľahlivo rozdeľuje rodiny pri nedeľnom obede. Po pandémii sa akoby roztrhlo vrece s náhlymi úmrtiami. Čo na to hovoria fakty?
Fakt: mRNA vakcíny vykazujú veľmi vzácne riziko myokarditídy (zápalu srdcového svalu), najmä u mladých mužov (štúdia v JAMA Cardiology, 2022). Problém – ten ozajstný – je však inde.
Realita: Riziko poškodenia srdca, zástavy či arytmií po prekonaní samotného COVID-19 je podľa štúdií v Nature Medicine mnohonásobne vyššie než u očkovaných osôb.
Skutočným, hoci menej „sexy“ zabijakom je metabolický syndróm. Naša generácia sa nehýbe, ale stresuje (zámerne to opakujem). Máme „krv trochu ako sirup“ z nadbytku spracovaných sacharidov a kortizolu, ktorý drží cievy v neustálom kŕči. Infarkt v 35-ke nie je náhoda – je to výsledok 15 rokov tichej devastácie cievneho systému. Vieme s tým niečo robiť? Rozhodnúť, čo zjem, kedy to zjem a či na obed pôjdem pešo, alebo si ho nechám doviezť, je stále na nás. Či?
3. Neviditeľná hrozba: mikroplasty v našich žilách
Pijete vodu z plastovej fľaše, ktorú ste nechali v aute na slnku? Práve ste si dali koktail endokrinných disruptorov. Štúdia v New England Journal of Medicine (2024) šokovala svet: vedci našli plastové častice priamo v cievnych plakoch ľudí. Tieto mikroplasty fungujú ako „brúsny papier“, poškodzujú vnútro ciev a 4,5-násobne zvyšujú riziko mŕtvice. Áno, nie všetko vieme ovplyvniť. Na Slovensku máme výhodu, že z kohútika tečie pitná voda. A aby som povedal aj B: my doma aj tak používame filter. Plastové balenia minerálok nekupujeme.
K tomu všetkému si pripočítajte odpadové vody plné zvyškov liekov a antikoncepcie, ktoré bežné čističky nezachytia. To priamo ovplyvňuje plodnosť a hormonálnu stabilitu. Sme generácia, ktorá sa doslova kúpe v chémii. Hygienici by namietali – a právom – že hodnoty sú „v norme“. Lenže ide o povolené limity. A tu by som rád pripomenul, že ešte nedávno boli limity na cigaretový dym v reštauráciách úplne iné než dnes. Možno vedec z roku 2042 sa bude čudovať, aké hodnoty sme mali v roku 2026 povolené vo vode.
4. Globálny stres a informačný smog
Možno sa zasmejete, ale aj extrémne výkyvy počasia zvyšujú záťaž na kardiovaskulárny systém. Oveľa viac nás však ničí informačný smog. Sme prvou generáciou v dejinách, ktorá žije v 24-hodinovom cykle negativity a neustáleho porovnávania sa na sociálnych sieťach. Chronický stres nie je len „zlý pocit“. Je to fyzická deštrukcia buniek pod neustálym vplyvom stresových hormónov.
Ako prežiť v roku 2026?
Dobrou správou je, že telo má obrovskú schopnosť regenerácie. Ak mu prestaneme hádzať polená pod nohy, začne sa opravovať samo. Tu sú tri piliere, ktoré fungujú lepšie než akákoľvek panika:
Jedzte „živé“ potraviny. Ak to má reklamu v televízii, pravdepodobne by ste to nemali jesť. Zamerajte sa na vlákninu (okolo 30 g denne). Podľa veľkých metaanalýz v The Lancet funguje ako ochranný faktor pre črevá a srdce.
Filtrujte vodu a skoncujte s plastmi. Sklenená fľaša nie je eko-móda, ale ochrana hormónov. Kvalitný vodný filter je dnes základnou výbavou domácnosti.
Vedomý pohyb. Ani trápiť v posilňovni raz za týždeň „do odpadnutia“ nie je úplne naj nápad, ale lepšie ako nič. Funkčné sú tri návštevy posilňovne týždenne. A ak ani to, tak jednoducho: Kráčajte. Chôdza je pre srdce a nervový systém tým, čím je reštart pre počítač. Aspoň päťkrát do týždňa.
Inak, viete čo je to najviac, čo pre seba môžete robiť? Mať vlastnú záhradku. Pestovať si vlastnú zeleninu. Aj jete zdravo, aj máte najlepší pohyb a ak sa tam stretávate so susedmi a priateľmi, máte to najdôležitejšie - sociálny kontakt. Podľa všetkého k dlhovekosti prispieva viac ako obmedzenie cukru. Zaujímavé, nie? Trochu sa tým zaoberám tu.
Verdikt
Sme na tom horšie? Áno aj nie. Vidíme nárast chorôb, ktorý je daňou za pohodlie a toxické prostredie. No na rozdiel od našich predkov máme informácie a nástroje, ako to zmeniť. Svet nie je nebezpečnejší než kedysi – len my sme sa v tom pohodlí trochu rozpustili. Je čas sa znova poskladať. Jedzme menej, hýbme sa viac a nekonzumujme stres, ktorý nemusíme.
Zdroje a citácie
Zhao J. et al. (2023): Global trends in incidence, death, burden and risk factors of early-onset cancer from 1990 to 2019, BMJ Oncology.
Karlstad Ø. et al. (2022): SARS-CoV-2 Vaccination and Myocarditis in a Nordic Cohort, JAMA Cardiology.
Xie Y. et al. (2022): Long-term cardiovascular outcomes of COVID-19, Nature Medicine.
Marfella R. et al. (2024): Microplastics and Nanoplastics in Atheromatous Plaque and Cardiovascular Events, New England Journal of Medicine.
Reynolds A. et al. (2019): Carbohydrate quality and human health, The Lancet.
