Malo to byť pre Teba prekvapenie. Prišla si na koncerty s paličkou, ale PRIŠLA. Vraj sa Ti začalo polepšovať, keď sa naše prekvapenie prezradilo. Najrýchlejšie rozšíriš správu, keď ju utajíš.
Misha bola skvelá, ako človek, aj ako spevák. Odvtedy ste dokonca kamarátky. Lebo, čuduj sa svete, aj ona je človek. Dnes s krásnymi dvojičkami. Ľudia, ktorí v tom čase pomohli, boli až neuveriteľne ľudskí. Keď niečo veľmi chceš, vesmír sa spojí a dá Ti to. Vtedy to všetko len začalo.
Ak sme spravili toto, prečo nie muzikál. S vlastnou hudbou a tancom. Chcelo to strašnú odvahu, lebo my sme len študenti z Komárna. Bude to chcieť odvahu. Už sme spravili tri. A ľudia vstávajú a tlieskajú. Niekto vymyslel, že toto by mal vidieť prezident. Tak som mu zavolal. Nevedel som nič o prezidentovi, protokole, recepciách a pozvánkach. Chcelo to strašnú odvahu. Čuduj sa svetu, aj prezident je človek. Prišiel a chodí rád. S ním asi nie sme úplne kamaráti ako s Mishou, po víkendoch mu nevolám, čo deti, predsa len, je to prezident. A dvojičky tuším nemá.
Odvtedy utieklo Dunajom veľa vody a Ty máš v mojich šuflíkoch viac vecí ako ja. Ale to nevadí, dokonca je to hrozne fajn. Najmä keď sa učíme na skúšky a ja pod papiermi neviem nájsť ani sedačku ani stôl v kuchyni. Apropo. Nemysli si, že neviem, že to s tou mojou výškou bol Tvoj nápad. Ja Ti koncert spravím a Ty takto... Muselo to chcieť veľa odvahy vmanipulovať ma do toho. Ozaj a tá Tvoja chôdza ... Len keď si moc unavená a myslíš si, že sa nik nedíva, kladieš nohu inak. Mali by sme Ťa teraz ukázať tomu lekárovi, čo tvrdil, že tancovať už nebudeš.
Na jar ste si s deckami vymysleli ten súbor. Hm, ani folklór, ani moderna. Skúsme to, ale bude to chcieť hrozne veľa odvahy. Sme v Komárne. Slovenský folklór, aj keď len motív.... No dobre. Vieš, že nemáš kroje? „Deti si časť z nich aj ušijú." Klobúky z papiera a na to látka, ako originál. No dobre.
Tvoj otec staval, betónoval, kopal, parketoval a debordelizoval. Ja naozaj neviem, čo ho k tomu viedlo. S ním všetci naši tanečníci a hudobníci, dokonca moja asistentka. Ja fakt neviem, kde na to vzali odvahu a chuť. „Áno teta, vaša malá betónovala, nerobím si srandu..." „Áno, aj Dodo a jeho žena, u nich doma sme šili, aj Robo - náš basák vyšíval gate, bolo treba pán riaditeľ, nezohnal som toľko peňazí..."
Veď vieš, takto sa robí umenie v Komárne. Potrebuješ odvahu a veľa veľa ľudskosti v ľuďoch okolo seba. Tam, kde som ja stratil odvahu a nepohla ani arogancia, ju máš Ty. Tam, kde ju strácame obaja, je Janka, Natálka, Julka, Gabika, Nikuška, Ivan, Marek, Miško, ani ich nebudem menovať všetkých. Netreba nám ďalšieho namysleného. Ja stačím.
Kritizovali nás pre Mishu, pre prezidenta, pre muzikál, vlastne vždy a pre všetko. Kritika vraj posúva vpred. Prd s makom. Nevychovávame, neťaháme z ľudí peniaze. „Umelec nepotrebuje kritiku, ale uznanie. A ak ju potrebuje, nie je umelec". Gertrude Steinová (v článku M. Lasicu)
My potrebujeme odvahu a ľudskosť. Pred šiestimi rokmi mi povedali, že budeš potrebovať odvahu, aby si vôbec chodila a už nikdy nebudeš chodiť normálne. Predvčerom nám kritik napísal, že by sme nemali na javisku tancovať a už vôbec nie, učiť to. Oni ale nevedeli, že vlastne Ty nemáš ani chodiť. Na kritiku nepotrebuješ odvahu a ani ľudskosť, stačí arogancia a málo informácií.
Ja som rád, že dnes si vedúca tanečného súboru. Som rád za tú odvahu, čo si v sebe nesieš, ani len netušíš, kam posúvaš všetky deti, s ktorými šiješ kroje, lepíš klobúky a s ktorými tancujeme na javisku. A tancovať budeme. Raz totiž niekto bude potrebovať ich odvahu a ich ľudskosť. O tom to je a nie o vymyslených pravidlách.
