Mali sme skrachovať, dokonca sme spravili derniéru našich predstavení. Ale zatiaľ stále žijeme. Vďaka ľuďom, Matici a mestu Komárno.
Ledva sme prežili kovidovú krízu, na kolená nás dostala tá energetická. Faktúry za plyn zvýšené o 320% bolo nemožné zvládnuť. Priznám sa chlapsky, vzdal som to. Pre ten moment úplne.
Trochu spomienok na naše začiatky
Viete, o svoju existenciu bojujeme vlastne skoro každý druhý rok. Sme divadelníci pracujúci pod Maticou slovenskou v Komárne. Verejnosť si to už (chvalabohu) nepamätá, ale na začiatku (2004-2006) s nami mali problém maďarskí politici. Niekdajší primátor mesta dokonca dal príkaz: “On, ani jeho banda nesmie na obraz televízie!”
A stalo sa to, zrazu som bol On. Trvalo dlho, možno roky, nepamätám si presne, kým väčšinové (maďarské) obyvateľstvo v Komárne pochopilo, že politiku nerobíme, neriešime, politikov nepodporujeme. A to sa osvedčilo. Na naše predstavenia začali ľudia chodiť. Pre mňa najsilnejším momentom bolo, keď sa ozvala škola s maďarským vyučovacím jazykom. Prišli na naše predstavenie a deti to bavilo.
Ak si myslíte, že naša politická vrchnosť neustále “kričiaca” o potrebe dobrých vzťahov medzi Maďarmi a Slovákmi bola nadšená, mýlite sa. Politici potrebujú konflikt. Tomu som ja aj s mojou “bandou” ale bránil. Ako sa dalo. Najviac fungovalo mlčanie. Mlčanie o útokoch, o poškrabanom autu, vybitých oknách aj fyzických či slovných útokoch. Ak by ste chvíľu googlili, nájdete ako o mne šéf národniarov povedal: „Černek? To je debil, ktorý nikoho nezaujíma…!” V tom momente sa ma to samozrejme ľudsky dotklo. Ale vlastne nič lepšie sa stať nemohlo. Pre nás aj pre mesto.
Veľká politika pochopila, že v Komárne už na tému Maďari - Slováci vodu nenamúti. Lokálna pochopila, že cesta je v spolupráci, nie v rozbrojoch. O naše predstavenia začal byť záujem ešte väčší. Na premiéry chodil prezident SR. My - Matica v Komárne sme sa stali legitímnymi partnermi pre kultúru v Komárne. Chodili k nám maďarské divadlá, mňa režíroval maďarský režisér, my sme hrali pre celý okres aj maďarské školy. Bolo a je to o ľuďoch, nie o politikoch.
V kancelárii Matice slovenskej v Komárne som privítal 11 veľvyslancov, členov EU komisie, biskupov, kardinálov, etnológov. Prišli hovoriť o tom, ako sa dajú upokojovať vášne v pohraničných oblastiach, kde spolu žije viacero národov a politici surfujú na rozdieloch v kultúrach, náboženstvách v myslení. Ak by som mal euro za každú výzvu, aby som kandidoval, asi by som z toho jednu tú zvýšenú faktúru aj zaplatil. Nikdy ma však politika nelákala.
Z krízy energetickej nám pomohli (pomáhajú) ľudia
Ale späť k udalostiam v minulom roku. Zrazu, po mojej rezignácii, sa v Komárne usporiadala spontánna zbierka našich divákov a podporovateľov, zaplatili sme prvé 4 zvýšené faktúry. Zasiahlo mesto, spriatelené maďarské divadlo, rodičia našich účinkujúcich, ale aj samotní herci a tanečníci zo súborov. O pomoc sme žiadali samozrejme aj vládu, parlament, dokonca výbor NR SR pre média a kultúru. Zdalo sa to úplne márne. Ale tesne pred koncom Hegerovej vlády nám prostredníctvom vedenia MS pomohlo aj Ministerstvo kultúry SR. Možno to bol jeden z posledných dokumentov, ktoré Natália Milanová podpísala. Vraj, aby nám mohli pomôcť, musel ušetriť priamo jej rezort. Vtedajší minister financií Igor Matovič bol vraj proti pomoci. To, že sa so mnou fotil, to, že bol dokonca u nás, si podľa mňa ani neuvedomil. Vlastne to zrejme ani netuší. Keď tam bol, s výnimku momentu, kedy nás fotili, nonstop čumel do mobilu a natáčal sa. Už som stretol viacero infuencerov, ale Igor bol rozhodne najvášnivejší.
Maticu pravdepodobne nenávidel aj napriek výsledkom kontroly, ktorú na ňu poslal, a stále ju nenávidí. Mimochodom, mimoriadne intenzívna a hĺbková kontrola nenašla nič. Maticu nenávidí mnoho politikov. A viete, čo majú spoločné? O Matici vedia…. vlastne nevedia nič. Rovnako ako tí najvášnivejší a najvulgárnejší diskutéri pod článkami o Matici slovenskej. Pamätajú si “atraktívne” nadpisy článkov “o poklade” a najnovšie “o proruských postojoch”. Žiaľ, nedohľadajú si pravdu a ani celistvé informácie. Ale taká je doba. Nenávidieť je in. Nenávidieť je moderné. Nenávidieť je jednoduché.
Zistiť si, čo robí Matica, je pritom úplne jednoduché. Aktuálne vedenie Matice sa naozaj snaží informovať všetkými možnými kanálmi o tom najdôležitejšom, čo Matica robí. K diskutérom a politikom sa to ale nedostane. Lebo nechcú. K ľuďom áno, aspoň tu u nás. Stále pri nás stoja. Politici veľkej politiky a žiaľ ani novinári si nevšimli, že v skrachovanej budove Matice slovenskej v Komárne sme v roku 2024 uviedli tri premiéry. Ak by si to všimli, možno by sa odpoveď na otázku, načo nám je Matica, hľadala ľahšie.
Načo nám je Matica
Matica robí službu pre bežného, vlastne toho úplne najbežnejšieho človeka, občana Slovenskej republiky, v oblasti kultúry. Áno, Matica nemá prostriedky na to, aby spravila mega akciu typu Pohoda alebo Východná. Ale ak by nebolo Matice, nevznikne Hontianska paráda. Ak by nebolo Matice, my v Komárne by sme neboli. To je fakt.
A viete, čo sa vlastne stalo a deje. Tak ako na začiatku našej činnosti v roku 2004, aj teraz sme uprostred hier politikov. Politici potrebujú konflikt. Politici potrebujú nepriateľa.
Politikom je zbytočné dookola vysvetľovať, že my, Matica slovenská, robíme kultúru. Kultúru pre všetkých. Oni si vyberú jednu vec, vytrhnutú z kontextu a použijú ju. Pre vlastný prospech.
Ako je to teda s nami teraz?
Vedenie MS našlo prostriedky a prevzali platbu za vodné, stočné a elektrinu v divadelnej sále. My v Komárne musíme hľadať spôsoby, ako zvládnuť ďalšiu réžiu, ako je plyn a ďalšie prevádzkové náklady. Upratovanie, údržbu budovy, dane a pod. Popritom vedenie MS postupne (na splátky) odkupuje pozemok pod budovou Domu v Komárne.
Vedenie mesta podporuje činnosť Rebelov a Dramaťáku. V budove prenajímame, čo sa prenajať dá. Herci z našich krúžkov, ale aj hosťujúce divadlá ako RND a podobne, sa tak musia prezliekať na chodbách. A nemáme ani bežné zázemie (sprchu, šatne) pre účinkujúcich. Ale žijeme a tvoríme. A dokonca ani nikomu nič nedlžíme.
Nejaká systémová pomoc štátu je vraj nemožná. Možno by sa dalo pomôcť jednorazovo, aby sa znížili náklady na budovu, ale to je ešte veľmi vzdialené. Do budovy okrem drobných opráv nebolo investované 70 rokov. To, čo sme opravili - vynovili (sála, sedenie, strecha, toalety…) bolo vďaka darom od sponzorov a zo vstupného.
Zatiaľ prežívame, ale len a len vďaka bežnému divákovi. Ale pre neho to aj robíme.
Ak aj skončíme, celkom isto si môžeme povedať, že sme čosi veľké dokázali. Nehovorím teraz o našom divadle. Hovorím o tom, že sme v Komárne spojili ľudí. Vedenie mesta Komárno a vedenie Matice slovenskej spolu s bežným občanom okresu Komárna zachraňovali slovenskú kultúru pre okres. A to málo nie je. Je to veľká vec. Teraz by sme len potrebovali, aby istá časť politickej scény pochopila, že Matica nie je nepriateľ. Matica je tu pre ľudí. Pre bežného človeka. Pre toho, pre ktorého politici majú pracovať a nie hľadať konflikty.
