Po každom predstavení so mnou konzultuje, čo sa dá najbližšie zlepšiť a ako by sme to mohli spraviť. Nedávno som ho zobral na obed a riešili sme ako odviesť pozornosť detí od trémy, aby predstavenie dopadlo čo najlepšie. Prečo to píšem? Attila je Maďar. Po slovensky nevie ani slovo, ja po maďarsky slov asi desať. Napriek tomu je naša spolupráca vynikajúca. Naša vzájomná komunikácia pripomína trochu grotesku zle nadabovanú z anglickej francúzštiny. Viac sa dá vytušiť z giest a pohľadov ako zo slov.
Polovica našich speváčok vie maďarsky toľko čo ja, ale pozorne počúvajú každé jedno jeho slovo a aj keď nerozumejú, chápu. Niekedy nie je jazyk žiadnou prekážkou. Stačí mať spoločný cieľ. Dievčatám doniesol nahrávky správnych cvikov na rozospievanie. Pred predstavením im pomáha zlepšovať techniku, vysvetľuje ako správne posadiť hlas. Vyštudoval totiž konzervatórium, ale živí sa najmä ako zvukár a hudobný producent. Je dosť dobrý, asi preto pôsobí na oboch stranách Dunaja. Vlastne rovnako ako náš hudobný producent Peter Emmer, ktorý skladal hudbu k našim textom.
Po poslednom predstavení ma Attila presviedčal, že našu Snehulienku musíme spraviť aj v maďarčine. Že je to tak dobré, že by sa to malo hrávať v oboch jazykoch. Snažil som sa namietať, že by bolo ťažké pre mňa režírovať maďarských hercov a že text som písal na mieru našim deťom. „Ale čo," namietal, „všetko sú to ľudia, záleží len od Teba ako sa k tomu postavíš Ty. Ak budú vidieť, že Ty im veríš, uveria aj oni v seba a môžeš s nimi spraviť turné aj v Číne. Všetko to je len o postoji." Na jednom z predstavení nám v celom druhom dejstve nešiel Ivankin odposluch. Už sa s tým nedalo nič spraviť a tak sme ju len presvedčili, že je všetko v absolútnom poriadku a šli sme ďalej. Tak dobre ešte nikdy neodspievala...
