Z času na čas sprevádzam ľudí po Komárne. Vo väčšine prípadov ide o divákov Divadla Komora alebo Slovenských rebelov. Za pár rokov to už bolo viac než 190 autobusov, ktoré sme u nás privítali. Ukázali sme im naše historické skvosty, dali ochutnať miestne špeciality a na záver dňa im predviedli naše umenie.
A môžem zodpovedne povedať, že drvivá väčšina ľudí odchádza maximálne spokojná. Vlastne to potvrdzuje aj najúčinnejšia reklama, aká existuje – tá ústna. Ľudia si to medzi sebou povedia. A vracajú sa. V niekoľkých desiatkach prípadov opakovane. Rekordéri boli u nás už jedenásťkrát. Aj keď je to náročné, mimoriadne ma to baví a napĺňa. V 99 percentách prípadov je to aj pre mňa milá skúsenosť.
No raz za čas, naozaj výnimočne, sa stane, že si s návštevníkmi jednoducho „nesadneme“. Zatiaľ sa mi to stalo dvakrát – a len raz som to aj ľudsky neustál.
Politiku sa pri výkladoch snažím úplne vynechávať, okrem historických súvislostí. Ľudia prišli zažiť pekný deň, nie pokaziť si náladu politikou. Samozrejme, niekedy sa politika medzi rečou objaví. Pamätám si pani vedúcu jedného zájazdu, ktorá so smiechom poznamenala: „My sme tak pol na pol – polovica ficistky, polovica šimečkovci. Ale máme sa radi, len sa prekárame.“
A potom bol ten jeden prípad, ktorý sa stal dávnejšie, ale stále ho mám pred očami.
Zavolali mi z TIK-u, či by som mohol previesť skupinu – vraj len krátky okruh po meste a jazda vláčikom. Súhlasil som, aj keď už prvý telefonát s vedúcim zájazdu bol zvláštny. Netušil som, čo ma čaká – autobus plný nahnevaných, frustrovaných starších ľudí, ktorí mali spoločného menovateľa: Putin je ich nádej a EÚ ich nepriateľ.
Boli to ľudia, ktorí – zdá sa – prišli do Komárna nielen na výlet, ale aj na ideologickú misiu: presvedčiť sprievodcu, že len Rusko nás môže zachrániť (pred čím, to som sa nedozvedel).
Čokoľvek som povedal – napríklad, že našu pevnosť začal budovať Ferdinand I. – okamžite obrátili proti Ukrajine alebo EÚ. Výklad sa menil na zvláštny, absurdný monológ z ich strany. Keď som spomenul, že pevnosť po roku 1968 zdevastovali sovietske vojská, rozčúlili sa do bledoružova. Vraj Rusi tu len pomáhali s poľnohospodárstvom – na poliach, s traktormi, možno aj s motykami – a všetko ostatné je vraj výmysel EÚ na čele so Šimečkom. Na to som už nedokázal zareagovať.
Nasledovala jazda vláčikom cez Dunaj – do maďarskej časti Komárna. Tam ich zaujali politické plagáty s nenávistnou rétorikou voči Zelenskému a predsedníčke Európskej komisie. Chceli vedieť, o akú „úžasnú“ stranu ide, tak som im preložil oficiálne stanoviská z webu tejto strany:
Ukrajina musí prehrať. (zavládlo všeobecné nadšenie)
Ruské územia sa majú rozšíriť.
Veľké Maďarsko má dostať späť územia odovzdané Trianonom.
A samozrejme aj časť Slovenska.
...úplne stíchli. Len vedúci na mňa začal vykrikovať, že čo si to dovoľujem, že ich určite klamem. Vraj Putin by nič také nedovolil, a hlavne – že žiadna strana si také niečo nemôže dovoliť tvrdiť. Je to predsa nezákonné! Sme suverénny štát!
Odpovedal som, že som im len prečítal stanovy jednej maďarskej strany (nejakí odídenci z Jobbiku) a ujovi som ukázal aj preklad. A dodal som, že aj Ukrajina je suverénny štát, ktorý napadlo Rusko. A že je to rétorika presne tých istých ľudí, ktorí presvedčili aj ich o „veľkosti Ruska“ – lenže tu sú dovetky, ktoré sa na Slovensko už nedostali...
Potom sme boli už len ticho. Myslím, že táto skupina sa do Komárna už vracať nebude.
Je zvláštne, ako „naši“ proruskí „kamoši“ dokážu túto časť propagandy nevidieť. Rétorika týchto ľudí je rovnaká - papagájujú Pro Kremeľskú propagandu, akurát na Slovensku vynechávajú časť ktorá by sa "národovcom" moc nepačila.
