Aby depresie nebolo málo, rozhodol som sa schudnúť. V poslednej dobe som mal totiž jediné svetlo v živote – to v chladničke. Tak teraz poctivo nejem, viac – menej poctivo cvičím a samozrejme priberám ďalej. Isto kvôli zime. Ale včerajšok, ten malí okamih v mojom nose...
Bolo to ako keď sa tráva preberie k životu, najprv cítite vôňu a až neskôr vidíte zeleň. Tá vôňa tam nemala čo robiť, prišla o mesiac skôr ako mala a ešte jej bolo aj málo. Sotva pre mňa a aj to len na okamih.
Ale pochopil som. Tak vonia nádej. Nádej, že tá mocná bytosť, nazvite si ju ako chcete, si nás nedá. Musí nám pohroziť, lebo žijeme život ktorý škodí nám, jej i celej zemeguli. Preto na nás posiela vojny, chrípky a vlády. Len preto aby zachovala život. To je jej poslanie.
Hneď som sa teda rozhodol, že sa pôjdem namiesto cvičenia na bicykli čo nemá sedadlo prejsť. Čiastočne som sa tak rozhodol aj preto, že za posledné tri dni som zlomil také bicykle už dva a už nemám na čom bicyklobehať. Vlastne ani neviem prečo to sem píšem, snáď aby som zistil či tá vôňa jari prišla aj k vám....
