Nedávno mi napísala jedna pani – myslela to dobre, preto ju nebudem menovať. Napísala mi: „Stále vyplakávate, že nemáte peniaze, že dom krachuje a pýtate peniaze od ľudí. Ale nečudujte sa, že vám táto vláda, aj keď je pronárodná, nepomáha. Vy ste s tým síce prestali, ale všetci vidia, že najmä vaši mladí sú proti tejto vláde a nadŕžajú progresívcom. A nemyslite si, že Fico o tom nevie. Asistenti poslancov prezerajú sociálne siete a hlásia, kto je s nimi a kto nie, a vy nikdy nedostanete ich podporu, pokiaľ sa budete prikláňať na druhú stranu...“
Nemám slov. Toto sme naozaj chceli? Aby sa naši mladí báli vyjadriť svoj názor? Aby sa báli, čo si o nich vláda myslí? Aby žili v krajine, kde ich sledujú na sociálnych sieťach a posudzujú podľa toho, čo lajkujú? Prepáčte, ale takto demokracia nemá fungovať. A ak áno, tak by nemala.
Moje poslanie nie je vychovávať mladých ľudí, aby sa báli. Nie je to poslanie môjho divadla, ani to nikdy nebude. Ak naozaj máme mať strach hovoriť otvorene, tak to potom máme problém – a nie malý. Toto je opak slobody. A to sme tu už raz mali.
Stojím za jediným slovenským divadlom v okrese Komárno. Už roky prežívame vďaka ľuďom, mestu, našim divákom, ktorí nás podporujú, lebo milujú kultúru. Od štátu sme dostali minimum – a ešte aj to nám vzali, keď tu bola vláda, ktorá nás nenávidela.
Patríme pod Maticu slovenskú, no tá nám už viac pomôcť nemôže, ako aktuálne pomáha. Aj to je už nad rámec ostatných pracovísk. Pomáha nám aj mesto Komárno a predovšetkým občania – naši diváci. Ak nám niekedy chcel štát ublížiť, tak to bola Matovičova vláda, ktorá na nás poslala obrovskú kontrolu, aby mali páku, ako Maticu zrušiť. Hĺbková kontrola zistila jediné – že sme výrazne podfinancovaní. Pani ministerka to vzala do úvahy, ale nespravila nič. V hodine dvanástej nám poslala záchranné koleso v podobe pomoci s prefinancovaním šiestich (o 320 % zvýšených) faktúr za plyn. Prežili sme – ale najmä vďaka zbierke občanov.
A teraz? Teraz nám vraj niekto pripomína, že si máme dávať pozor, lebo „veď vláda sleduje, čo píšeme na Facebooku.“ Myslím si, že niektoré hodnoty sú väčšie ako politikárčenie. Myslím si, že sloboda a náš hlas sú dôležitejšie ako obavy z toho, kto nás dnes sleduje.
Čo chceme učiť našich mladých? Aby boli ticho? Aby sa báli prejaviť? Aby radšej zmizli z krajiny, lebo tu ich čaká len strach a prispôsobenie? Chceme im vziať kultúru a vziať im právo hovoriť otvorene?
Ja to tak nechcem. A ani vy by ste to tak nemali chcieť. Pretože v tejto krajine sa rodí generácia, ktorá raz bude mať v rukách moc – a keď sa teraz naučia, že politika je len o pomste, tak to potom bude naša spoločná tragédia.
My sme tu pre nich, aby sme im ukázali, že kultúra je hlas, ktorý neumlčí nik. Že sa nebojíme byť pravdiví. A že ani oni by sa báť nemali. A ak sa bojíme máme problém a mali by sme ho riešiť.
