Toľko sŕdc, čo ste už rozbúchali, toľko adrenalínu, čo sa vám podarilo vyplaviť. To ani nespomínam, ako ste prispeli k výrečnosti nášho pospolitého ľudu. Veď len čo som sa ja sám navymýšľal pomenúvaní pre tie milé, nič nevediace slečny…
Najmä šéfinkovia a team builderi, vám skutočne gratulujem! Tá motivácia, čo tých ľudí vedie, no niečo úžasné. Vedia pozdraviť, upozorniť na akciu, na diaľku zmluvu podpísať, ešte aj artikulujú, aj ma pane oslovujú, no proste super! Škoda len, že málokedy tušia, čo to vlastne robia. Niektoré predávajú najrýchlejší internet, volá sa že 5 megabajtový a niekedy ide až 3 megabajty a to je v poriadku, lebo tak v zmluve píšu! Na 5 megabajtov 3 úplne stačia. Len neviem, prečo sa to nevolá rovno 1000 megabajtový, veď čo budeme trocháriť, keď na 5 stačia tri, tak aj na tisíc môžu 3 stačiť.
Možno by ste niekedy mohli skúsiť, ako slečna zareaguje, keď sa jej niekto potrebuje spýtať niečo, čo nemá v manuáli na oblbovanie zákazníkov. Júj, tej paseky čo narobí a čo sprostostí povypráva… No pesnička by sa dala napísať.
Napríklad, ja mám teraz doma nainštalovanú pevnú linku, nikdy som ju nepotreboval a ani nechcel, ale slečna povedala, že pre rýchlejší internet musím. Nuž mám! Ale len tú linku, lebo rýchlejší internet sa u mňa nedá. Ale to povedal až technik, keď už zmluva bola podpísaná (na diaľku) a už sa rozviazať nedá ani na pobočke. Čuduj sa svete, ktosi čosi poondial. A to som vlastne nechcel nič, len mi vypršala zmluva, tak mi slečna volala, že by som mohol platiť menej a mať viac. Teda nie viac, ale rýchlejšie. Tak a teraz, rýchlejšie nemám, ale mám viac - na faktúre. A zmeniť to môžem až o dva roky, lebo zmluva nepustí.
Joj, milí operátori, aj za otužovanie som vám chcel poďakovať. V práci sa nám nekúri, niežeby sme neplatili, ešte sme ani raz nemeškali. Len vy ste sa rozdelili, akýsi istič vymenili a nám sa nekúri. Najprv som volal slečne, čakal som iba pár minút, ale veď aj pesničku ste mi k ohriatiu pustili. Takú rezkú. Slečna ale nevidela problém, lebo nie je u nich, že mám na distribúciu zavolať. Tam bol mladý pán. Tak mu vravím: „Vaši chlapci prišli, nik ich nevolal, ale že musia istič meniť.” Tak im vravím: “Veď len meňte, keď musíte, my servery povypíname, veď aj tak už dlho idú, nech si oddýchnu…” Aj sme vypli, oni vymenili a už sa nekúri. Teda kúri, ale len dve hodiny do dňa. V silnom prúde. 10 razy drahšie za 10 % tepla. Paráda. Ale chlapec milý bol, aj artikuloval, len mi chudák nerozumel. My vraj nekúrime u nich, tam máme len istič. Nuž ale my sme nič desať rokov nemenili, ani kúrenie ani zmluvy. My sme verní zákazníci a chceli by sme len to, čo vždy, trošku prúdu na kúrenie. Aj zaplatíme, aj verní ostaneme. A on že nevadí, lebo menili sme my a tak sme my dokúrili. Zlatý chlapec. Asi by som mu aj vyťal, ale mama povedala, že sa nepatrí. Aj so slaboduchými len po dobrom. A veď on mi ani nechcel zle, aj zo desať razy mi zopakoval, kedy máme slabú prevádzku a kedy silnú. Nuž nemal asi správnu stranu v manuáli pretočenú.
Tak som rezignoval a chcel som deku. Tak volám a zrazu teta automatová, ak si želáte deku na prikrytie stačte jedničku, ak na dekoráciu stlačte…. Zložil som a v kúte sa strachom a zimou trasiem.
Zvoní telefón a tam podobná teta automatová. Volali ste na zákaznícku linku, ak ste boli spokojný, stlačte 5, ak menej spokojný, stlačte….
Existuje fóbia zo zákazníckych liniek?
