Je pravda, že ma občas riadne vytočí. Hlavne keď nosí zlé správy. Vždy sa strhnem, keď infantilne oznámi „máš novú správu“. Ale inak je dokonalý. Skvele ma reprezentuje všade kde sa pohnem. Je pravda, že vie byť riadne otravný. Najviac ma vie vytočiť, keď si nedá povedať a ustavične čosi rapoce. Vtedy by som ho hodil o zem potom o stenu a udupal ho v uzlíku nervov. Dosť sme si na seba zvykli. Vlastne len ja na neho. Jemu som ja dosť ľahostajný. Minule som ho pristihol s iným. Naštvalo ma to! A on? Vôbec, ale vôbec nič! Chcel som sa mu pomstiť a šiel von bez neho. Ukázalo sa, že to nepôjde. Bol som taký... čudný. Chýbalo čosi zo mňa. Nebol som schopný vôbec ničoho. Nikam prísť načas, nič vybaviť, ani sa s niekým stretnúť. No strašné. Vrátil som sa po neho, s nádejou, že som mu aspoň trochu chýbal. Viete čo mi povedal? „Máš 6 zmeškaných hovorov a 12 nových správ.“ A ostatné mu bolo úplne ukradnuté. Najviac ma na tom štve, že mu nemôžem nič vyčítať. Robí si svoju prácu otroka a to z neho spravilo otrokára. Apropo volá sa Sony Ericsson. Ale ja ho volám milšie: „Mobo“
PS“ Kamarát Igor má tiež takého istého otroka, a bol to vlastne on, kto ma upozornil na to, že z otrokov sa stali otrokári.
