V čom súale takmer bezkonkurenční, to je produkcia korku, textilu, topánok (takschválne si skúste zistiť, odkiaľ pochádzajú vaše supertopánky priamo z Milána J) a samozrejme portského, alias vinho do porto.
Ale začalisme olivovým olejom a tak pri ňom aj ostaňme. Olivový olej nesmie chýbať nažiadnom stole v žiadnej portugalskej domácnosti. Najjednoduchšie a najčastejšiepoužitie je hneď zrána naliať na tanierik a namáčatť si doňho chlieb. Namiestomasla. Má vynikajúcu chuť a je aj podstatne zdravší. Ďalšie použitie je spotlačenými paradajkami a morskou soľou. No a potom klasika šaláty, polievky,ryby, mäso…proste všetko frčí na olivovom oleji. Podľa mňa je len otázkou času,kedy sa z toho stane pohonná hmota a začne sa na ňom lyžovať J.
Chuťolivového oleja sa líši nielen podľa regiónu ale aj podľa, od seba nie veľmivzdialených dedín a miest, kde sa produkuje. Portugalsko nikdy neprešlo naštátny systém poľnohospodárstva, nejak sa tam v tomto smere komunistickémuideálu nedarilo a tak je všetko v rukách súkromných drobných, či väčšíchpodnikateľov. Obvykle ide o rodinný podnik, kde produkcia olivového oleja ideruka v ruke s pestovaním a dorábaním vína, mandlí a samozrejme vedľajší produktsú pomaranče. Ale naozaj len vedľajší. Ako vývozný artikel to rozhodne neslúžia polovica produkcie skončí na hnoji. Jediné, do čoho štát zasahuje jeurčovanie na čo sa daná pôda využije. Pokiaľ kúpite obrovský pozemok aplánujete si spraviť malú plantáž jabloní, chystáte sa márne. Veľká väčšinaPortugalska je ako stvorená práve pre olivy, či víno a tak niet divu, že kamoko dohľadí, vidí samé zakrpatené stromky viac – menej pravidelne rozmiestnené.Pomedzi ne sa občas zaskvie pomarančovník a pod nimi pobehujú ovce a jahniatka.Tak je to napríklad v provinci Alentejo, obilnici Portugalska. Oblasť na juhuso známym mestom Évora, ktoré je zaradené do svetového dedičstva UNESCO. Évoraje v podstate široko daleko najväčšie mesto, naokolo sú už len drobné dedinky,ktorých architektúra je silne ovplyvnená arabskou kultúrou. Niet divu. Arabikoniec – koncov dominovali na pyrenejskom polostrove dostatočne dlho, abytomuto územiu vtisli svoju pečať. Podobne je tomu aj v susednej Andalusií.Nízke biele domčeky s balkónikmi, vnútornými dvorčekmi kde rastú pomarančovníkya citrónovníky, ulice dláždené kameňom a samozrejme bez chodníkov, no anespočetné chrámy, ktoré vystriedali nielen majiteľov, ale aj prebývajúcichbohov. A všadeprítomné psi, ktoré na rozdiel od tých španielskych aj štekajú aaj sa za vami rozbehnú. Ale to asi nie je pozostatok len arabskej kultúry, žeáno.
A prečo tenolej? No pretože je fantastický. Ak sa tam niekedy dostanete, odporúčam vámnabaliť sa minimálne tromi bedničkami z troch rôznych regiónov a aspoň jeden bymal byt Alentejo. Potom sa v ňom naozaj môžte aj kúpať.